DESTRUCTION vydali nový album a, prekvapenie-prekvapenie, je to klasický thrash metal. To by ako recenzia stačilo. Od comebacku na prelome tisícročí chrlí nemecké (resp. nemecko-poľské) trio albumy pravidelne. Občas lepšie, občas horšie, až mi začínajú pripomínať thrashovú verziu MOTÖRHEAD. Zároveň však treba povedať, že čo sa skladania týka, nie sú DESTRUCTION takí inovatívni, a tak som celkom uvítal, že si pred "Under Attack" dopriali štvorročnú nahrávaciu pauzu.

Je to počuť. Aj typické psie kusy Mike Sifringera zrazu znejú akosi sviežejšie, než na predošlom "Spiritual Genocide". Stačí si pustiť výbornú riffovú sekvenciu na úvod titulnej piesne, alebo nátlakovú jazdu "Pathogenic" - toto sú DESTRUCTION. Mike asi objavil rovnako dobré drogy, čo bral v osemdesiatych rokoch. Nikto nepíše riffy, ako on, a stále je to pre DESTRUCTION najsilnejšia stránka, čo platí aj o "Under Attack". Akurát už tradične apelujem, sólový gitarista by sa hodil.

Schmierova brúska, čo má namiesto hlasiviek, sa tiež v zásade nemení. Mám iba pocit, že sa musí o trošku viac snažiť a výsledný napätejší tón je o niečo nižšie položený. Problém to ale nie je ani v najmenšom, pridáva to na nátlaku a temnote. Typické zajačanie sa tu a tam objaví, a dokonca aj menej bežné techniky ako zlovestné šepkanie v "Getting Used To Evil". Tá je spolu s ultra-chytľavými "Pathogenic" a "Generation Nevermore" určite najvýraznejšou piesňou - nesie sa v nemilosrdnom strednom tempe a umožní vyniknúť Sifringerovej hre. Skladateľsky sa vydarila aj spomínaná členitá titulka, ktorej riffový arzenál je výletom do neskorých rokov osemdesiatych, keď sa u DESTRUCTION objavovali technickejšie vplyvy.

Zvyšok arzenálu je štandard, čo veľa nevymýšľa a ženie sa vpred v rýchlom a brutálnom thrashovom tempe. Občas vyskočí nejaký bohovský riff ("Stigmatized") alebo refrén, ale DESTRUCTION evidentne hrajú na istotu - nič, čo by sme od nich už nepočuli alebo, čo by už niekedy neurobili lepšie. Trochu sklamaním je aj bubeník Vaaver, ktorý už viackrát potvrdil viac, než schopný. Na "Under Attack" sa veľmi nepretrhne a mláti do svojej súpravy síce rýchlo a nasrane, ale nie veľmi kreatívne.

Malé plus však získava novinka za bonusovky - znovunahranie "Thrash Attack" dáva zmysel, keďže prvá štúdiovka DESTRUCTION znela kartónovo. No a cover od VENOM, kde si zahosťoval Alex z KRISIUN, je pohodový hold jednému z najväčších vplyvov kapely. Dokopy je táto doska mierny nadpriemer a určite neurazí, pričom sa mi pozdáva viac, než predošlé "Spiritual Genocide" a "Day of Reckoning". A ak niekto náhodou - z nejakých intergalaktických dôvodov - nikdy o DESTRUCTION nezakopol, nech si pridá bodík. Takýto štandard nikoho neurazí.