Osem dlhých rokov sme čakali na novinku DIMMU BORGIR, ktorí trpezlivosť fanúšikov skúšali neustálym posúvaním dokončenia nového albumu, pričom sa ich vášne snažili upokojiť vydaním živého DVD, kolujúceho už niekoľko rokov na internete v surovej forme. Vydanie albumu predchádzalo niekoľko odvážnych vyjadrení, že sa bude jednať o poctu nórskemu blackmetalu a odkazy na vlastnú históriu kapely. Priaznivci ranej tvorby teda netrpezlivo novinku očakávali s malou nádejou v dušičke, že sa dočkajú druhého "Enthrone Darkness Triumphant". Samozrejme, ten sa pochopiteľne nekoná. Po počiatočnom rozčarovaní z novinky však prevládajú pozitíva...

Smer, ktorým sa DIMMU BORGIR chcú vybrať, ukázal už predošlý album "Abrahadabra" a "Eonian" je jeho logickým pokračovaním. Dnešná tvár kapely má potenciál osloviť opäť o niečo širšie spektrum poslucháčov, osloví predovšetkým tých, ktorí milujú symfonické veci (atmosférou sa približujú napríklad SEPTICFLESH alebo FLESHGOD APOCALYPSE, pričom aj tieto kapely sú už niekde inde, ako vo svojich začiatkoch). Konieckoncov, o máloktorom predstaviteľovi tradičnej nórskej blackmetalovej scény z 90. rokov sa dá povedať, že aj dnes tešia zarytých old school metalistov, možno tak o MAYHEM. SATYRICON zvládli svoj prerod podľa môjho skromného názoru bravúrne a podobne ako DIMMU BORGIR od svojich prvotín prešli dlhú cestu. DIMMU BORGIR však vycítili príležitosť, stať sa veľkou blackmetalovou kapelou pre masy, čo naznačilo už viacero posledných albumov. Nechápte ma zle, komerčný úspech kvalitných skupín vôbec nepovažujem za mínus. Vydanie prvého singla "Interdimensional Summit" bolo pre mňa veľkým sklamaním a spočiatku som ho prirovnávala k akémusi blackmetalovému NIGHTWISHu, ktorý zaujme aj fanúšikov EPICA alebo THERION. Nič proti NIGHTWISH, ale keď chcem počúvať symfonický metal, pustím si niektorú zo spomínaných skupín. Korunu tomu nasadilo gýčové video s neónovým pentagramom, ktoré pôsobí v roku 2018 naozaj smiešne a verím, že to nebol úmysel skupiny. S odstupom času som skonštatovala, že ide o celkom chytľavú skladbu, ktorá môže DIMMU BORGIR priniesť záujem nového spektra fanúšikov, aj keď blackmetalisti ju asi nikdy neprijmú. Druhá ochutnávka "Council of Wolves and Snakes" už viac rezonovala s tvorbou kapely... Napriek určitým nudným momentom sa našli aj mimoriadne zaujímavé, skladba je rôznorodá, hoci niekomu môže pripadať "pozliepaná", mne chvíľami spôsobuje príjemné mrazenie. Konieckoncov, oba single boli vybrané vhodne, keďže oba reprezentujú dve rozdielne tváre súčasných DIMMU BORGIR.

A ako je na tom zvyšok albumu? Napriek tomu, že som veľkým fanúšikom DIMMU BORGIR, hľadala som si k nemu cestu pomerne dlho a váhala som, či chcem mať skompletizovanú diskografiu tejto srdcovky, podobne ako u MACHINE HEAD, ktorých nový album som na niekoľko pokusov nedokázala dopočúvať celý... v kontraste s predchodcom "Abrahadabra", ktorému je novinka síce podobná, ale získal si ma okamžite po vydaní. Po istej dobe však môžem konštatovať, že aktuálny album DIMMU BORGIR na tom nie je vôbec tak zle. Charakterizujú ho symfonickosť a dramatickosť, hoci v niektorých prípadoch sa vkráda pocit, či tých symfonických pasáží nie je priveľa, napr. v skladbách "Lightbringer" alebo "Alpha Aeon Omega“, naopak napríklad v "Ætheric" alebo vo veľmi vydarenej záverečnej inštrumentálke "Rite of Passage" majú svoje opodstatnenie, vhodne dotvárajú atmosféru a v niektorých momentoch sú najzaujímavejšími prvkami skladieb. Množstvo chorálových a pompéznych pasáží (na ktorých opäť spolupracujú s nórskym speváckym zborom Schola Cantorum) je však asi pozvánkou smerom k novým fanúšikom, ktorí natoľko neholdujú staršej tvorbe týchto Nórov. Mne rozhodne viac zarezali tie, v ktorých cítim severskú mrazivosť, temnotu a atmosféru, doplnenú agresivitou, s menšou dávkou prvoplánovosti. Nechýbajú ani prvky a pasáže, dnes už charakteristické pre DIMMU BORGIR, predovšetkým klávesové a symfonické, známe aj z posledných počinov kapely. Čo sa týka produkcie, samozrejme, Nuclear Blast si nedovolí vydať niečo podpriemerné, orchestrálne a symfonické pasáže sú krásne zmixované, nezaškodili by agresívnejšie bicie (postaral sa o ne Daray - VESANIA, ex-VADER) a pár originálnych, tvrdších riffov, čiže produkcii by celkovo neškodilo pridať na agresivite.

Novinka na rozdiel od svojho predchodcu nedokáže udržať moju pozornosť naplno, no ako som spomínala, môj názor na ňu sa po pár týždňoch diametrálne zmenil a bude albumom, ku ktorému sa budem rada vracať. Zaslúži si šancu, aj keď k nej budete hľadať cestu dlhšie. Rozhodne však nie je albumom pre true blackmetalovú komunitu, skôr pre ľudí otvorených všetkým možným žánrom, ako aj napovedá ich účinkovanie ako headlinera na festivaloch typu Wacken Open Air alebo Hellfest.

Pompézne, bombastické, epické, orchestrálne, chvíľami znejúce ako monumentálny soundtrack k nejakému veľkovýpravnému filmu. To sú slová, ktoré charakterizujú dnešný DIMMU BORGIR. Kto čakal black metal, popálil sa, ale ľudia holdujúci symfonickým veciam budú nový DIMMU BORGIR uznávať. A tiež všetci, ktorí zbožňovali atmosférické pasáže v starej tvorbe kapely.  "Eonian" je síce najmäkší v doterajšej tvorbe a zbory prebrali hlavnú úlohu, no rozhodne by som ho nezatracovala.