Mnohí fanúšikovia novodobého technického death metalu museli byť veľmi nespokojní zo situáciou, ktorá pre rokmi zavládla v SPAWN OF POSSESSION. Jonas Brysslin ostal v kapele v podstate sám a jej činnosť bola utlmená. K najhoršiemu však nedošlo a cez pomerne dlhý a ťažký proces sa skompletizovala zostava i návrat jednej z najkomplikovanejších a najzaujímavejších kapiel súčasnej death metalovej scény.

Zostavu dopĺňajú Erlend Caspersen na base, Henrik Schönström na bicích, Christian Münzner na sólovej gitare a aj keď sa v kapele na začiatku reunionu objavil Chalky (ex-PSYCROPTIC), vokály obstaral ďalší bývalý člen kapely, kedysi bubeník aj spevák Dennis Röndum. Ten bol vždy aj tvorcom vokálnych liniek, typický vokálny prejav SPAWN OF POSSESSION preto zostal zachovaný. Growling teda stále nasleduje komplikovanú rytmickú hru gitár a bicích so všetkými zasekávačkami a zmenami. Už z tejto vety musí byť jasné, že hudba tejto teraz už medzinárodnej kapely nesmeruje k žiadnemu zjednodušovaniu. Naopak. Hudobníci vzali to, čo bolo stvorené na nedotknuteľnom "Noctambulant" a ešte pridali. Riffy sú stále presne v ich typickom štýle, kombinácie rôzne dlhých nôt uložených do zaujímavých, veľmi chytľavých melódií, no sú asi ešte komplexnejšie a náročnejšie na vstrebanie, čo nedovoľuje chytľavosti vyplávať na povrch jednoducho.

"Incurso" si rozhodne vyžaduje najviac počúvania zo všetkých ich albumov. Nie je tu ten problém, že by album nemal čaro už na prvé vypočutie. Vynikajúco skomponované piesne, skvelé harmónie a odsýpajúce tempo to zabezpečia. Ale na to, aby poslucháč do skladieb prenikol a skutočne ich spoznal, mu musí tento album robiť naozaj dlhú, alebo intenzívnu spoločnosť. V hudbe rovnako ako doteraz, ak nie ešte viac, cítiť Jonasovo inklinovanie ku klasickej hudbe a to či už v postupoch, alebo v kompozícii. Sám mozog kapely hovoril, že aj v dnešných časoch atonálnej modernej hudby, stále skladá piesne väčšinou v jednej tónine. Ktovie, možno aj to vytvára tú súdržnosť, ktorú piesne plné tónov, zmien pasáží a temp majú.

Christian na poste sólového gitaristu rozhodne prekvapil, keďže svoj typický štýl sólovania mierne poupravil a aj keď je to stále on, vynikajúco sa prispôsobil štýlu a vyzneniu kapely. Na tvorivom procese sa zrejme nepodieľal aj tak sa však do jednej piesne, "Spiritual Deception", dostala akási OBSCURA-nálada. Možno aj vďaka bezpražcovej base, ktorú na albume pár krát vytiahol, alebo úspešne emuloval, ďalší virtuóz súčasnej zostavy, výnimočný Erlend. Fakt, že kapela od vás tento krát vyžaduje veľa pozornosti potvrdí aj zaradenie desaťminútovej "The Evangelist", či takmer deväťminútovej, záverečnej "Apparition", ktorú po celý čas sprevádzajú klávesy (!) a to takým spôsobom, že ešte umocňujú šialenosť gitár. Myslím, že to bude kandidát na najzvláštnejšiu pieseň v ich kariére.

Takže, či už má niekto rád harmonické melódie, aj keď v nie práve jemnom podaní, alebo death metalovú brutalitu v komplikovanejšom prevedení, nech vie, že SPAWN OF POSSESSION sú späť, celkom oprávnene, siahajúc po korune kráľovstva technického death metalu.