Nórski progresívni melancholici LEPROUS vydali tento rok svoj piaty album "Malina". Že je to dielo viac než vydarené, som sa presvedčil už pri jeho recenzovaní, takže vychutnať si v rámci následného turné ich návrat do Prahy, bolo pre mňa cťou.
Páni si na "Malina Tour 2017" prizvali až tri supporty, pondelkový večer v obľúbenom, vychytenom klube Rock Café tak začal už od 19:00. Začnem tým, že otvárací akt, post-rockových inštrumentalistov ASTROSAUR, sme žiaľ museli vynechať.

Na miesto činu prichádzame počas setu druhej predkapely, pre nás dovtedy neznámych Austrálčanov ALITHIA. Na pódiu sa predstavilo dovedna až sedem kapelníkov. Pozornosť pútala súhra dredatej speváčky s jej mužským kolegom, hráčom na akési elektronické bongá, ktorý vyzeral ako mladšia (a chudšia) verzia Chuck Billyho z TESTAMENT. Súzvuk týchto dvoch vokálov mi v pár momentoch pripomenul novšiu tvorbu ANATHEMy. Z inštrumentálneho hľadiska sa jednalo o dosť experimentálny úlet s množstvom prepracovaných i psychedelických pasáží. Prevažne rockovú atmosféru sa dáma a páni nebáli obohatiť aj o tvrdšie partov, avšak 30 minút tejto avantgardy mi bohate stačilo.

Islandská nádej AGENT FRESCO nás milo prekvapila už pred rokom vo Viedni, príjemné chvíle sme teda čakali aj dnes. Na stejdži sa neobjavil basák Vignir Rafn Hilmarsson, ktorý sa doma venuje svojmu novorodenému dieťaťu - na tomto tour ho zastupuje kolega zo spriaznenej dánskej formácie VOLA. A čo samotní Islanďania?
Opäť ponúkli svoju prešpekulovanú zmes math rocku s príchuťou djentu a občasnými odbočkami k metalu. Páni však začali nečakane jemne s klávesami, ktoré obstaral gitarista Þórarinn Guðnason. Najviac pozornosti pútal spevák Arnór Dan Arnarson, ktorý svojim čistým hlasom skĺzal až do popu, no o to väčšie prekvapenie mi pripravil s občasným jedovatým screamom. V jednej skladbe si dokonca zasadol aj za klávesy, inak však ako správny frontman udržoval pozornosť fanúšikov vpredu. Dnes nedošlo k žiadnemu roztrhnutiu nohavíc, i tak ale konštatujem príjemných a celkom energických 50 minút, v ktorých AGENT FRESCO určite presvedčili. Zo setlistu spomeniem napr. "Pyre", "Eyes of a Cloud Catcher" či "Dark Water".

A napokon sa konečne predstavili očakávaní miláčikovia metalového i rockového publika, nórski náladotvorci LEPROUS. Ešte než Einar a spol. vyšli na scénu, pôdu im pripravil talentovaný violončelista menom Raph Weinroth-Browne, ktorého sláčikové etudy obstarali nečakane vkusnú, akurát trochu pridlhú predohru pred samotným headlinerom. Na naše prekvapenie sa tento mladík následne z pódia neporúčal, ale svojou hrou doprevádzal kapelu prakticky po celý koncert, ba dokonca aj pri čakaní na prídavok.

Ale poďme po poriadku: LEPROUS odštartovali svoju show prvými dvoma kusmi z nového CD, čiže "Bonneville" a "Stuck". Publikum sa na Nórov dobre pripravilo a už od úvodu bolo počuť, že verní fanúšikovia majú všetky podstatné melódie i texty napočúvané. Hlavný spevák, klávesák a líder kapely v jednej osobe, neprepočuteľný Einar Solberg, vo svojom prejave využíva rôzne vokálne citoslovcia a hlasové kvality potvrdil hneď v prvom bloku starších skladieb. "Foe "síce zaznela opäť len do polovice, zato nadväzujúca pecka "The Flood" ma totálne odzbrojila a takpovediac posadila na riť. Einarov spev je proste úžasný, famózny, jedinečný, variabilný a po väčšinu koncertu znel takmer ako z CD-čka. Ihsahnov švagor sa okrem čistých spevov odhodlal i na pár tvrdších (možno nie extrémnych, no predsa „harsh“) vokálov a na starosti mal samozrejme aj klávesy, resp. syntezátor. Ani v jednom smere nesklamal.
S doprovodnými spevmi mu neraz vypomohli gitarista Tor Oddmund a basák Simen Børven, pričom druhý menovaný sa v skladbe "Slave" chopil dokonca aj synťákov. Precíznou hrou sa prezentoval i talentovaný bubeník Baard Kolstad a nezabudnime na druhého gitaristu Robina Ognedal, ktorý sa napr. v skladbe "Passing" odprezentoval pravým progmetalovým sólom.
Znamenito vyskladané riffy a sekačky, nápadité i inovatívne motívy, prepracované a pritom chytľavé hudobné postupy, striedanie energických pasáží s pokojnými, občas až nečakaná, ale vždy presvedčivá gradácia skladieb a celkovo strhujúca atmosféra - to boli hlavné atribúty koncertu týchto, stále ešte mladíkov, ktorí sa pomaly stávajú lídrami súčasnej vlny moderného progressive metalu/rocku.

LEPROUS nás postupne previedli povinnou prechádzkou po aktuálnej doske "Malina", ktorej bola venovaná až polovica dnešného setlistu (zo siedmych ukážok spomeňme "Illuminate", "Mirage" a najmä aktuálny singel "From The Flame", ktorý patril medzi vrcholy večera). Pomedzi to nám naservírali niekoľko favoritov zo staršej tvorby (rozumej: toľko, koľko im čas dovolil). Že im pomalšie tempá a melancholické nálady sedia najlepšie, sme sa presvedčili pri "Echo" či "Slave". Prídavok sa podľa slov frontmana niesol v duchu „old-school“ a prvýkrát v rámci turné zaznela stará záležitosť "Passing". Po poslednej avizovanej skladbe, klipovke "The Price", sa kapela chcela už definitívne pobrať do backstage, fanúšikovia ju však nepustili a skandovaním klasického „one more song“ si ten bonus navyše vydobili. Atmosferická hitovka "Rewind" bola najlepším možným záverom za výborným progresívnym predstavením, z 80 minút bolo razom 90 aj nejaké drobné a LEPROUS sa s nami definitívne rozlúčili krátko po 23:15.

Hlavné hviezdy svoje predkapely výrazne predčili, mali aj vynikajúci zvuk, zaslúžia si tak absolutórium a vďaka nim tu mám vážneho adepta na klubový koncert roka. Organizátorov chválim o.i. aj za vhodný výber miesta - klub Rock Café opäť nesklamal a keďže koncert nebol vypredaný, v sále sa dalo bez problémov dýchať i pohnúť.
A kto ešte po akcii pobudol v jeho útrobách, určite nemal problém stretnúť sa s členmi jednotlivých kapiel. Darmo, dnes sa odo mňa kritiky nedočkáte, bola to totiž nadštandardná „podívaná“.

Za udelenie akreditácie ďakujeme agentúre Obscure Promotion.

FOTO: Slávka Virdzeková | Absinthia Photography