Prvý marcový večer mali aj slovenskí fanúšikovia možnosť zažiť dve legendy na jednom pódiu, a to ATHEIST a CRYPTOPSY, kedy bola jedna z prvých zastávok práve v bratislavskom klube Randal. Úlohy predskokanov sa ujali naši južní susedia MONASTERY a krajania ATHEIST-u, hardcoroví ALMOST DEAD. 

Plánovaný začiatok, teda ôsma hodina konečne odbila a nabitý hudobný program mohol začať. Číslo jedna si "vylosovali" Američania ALMOST DEAD, najmladšia a štýlovo najmodernejšia kapela zo zvyšných troch, ktorá je na svete približne tak dlho, ako ja, t.j. od roku 2002. Za ten čas stihli nahrať 5 štúdiových albumov a posledný z nich, "Destruction Is All We Know", vyšiel pár týždňov pred týmto podujatím a ak ma pamäť neklame, tak z neho odzneli tri skladby. Na to, že sa jednalo o prvú predkapelu, tak pod pódiom už bola celkom plnka a páni to tam naozaj roztočili vo veľkom štýle. Myslím, že oči mnohých z nás boli nasmerované v prvom rade na bubeníka, ktorý na prvý pohľad vyzeral, akoby držal mesačnú hladovku, ale naopak, bol to riadny showman a za bicími podával slušné výkony, ku ktorým patrí aj vyhadzovanie paličiek alebo státie pri hraní. V jednom momente to tam zoskočením z pódia oživil ešte aj spevák, ktorý nám predviedol aj nejaké nevydarené kotrmelce alebo spev v polohe ležmo. Mňa osobne táto kapelka dosť bavila, asi vďaka kombinácii death metalu, hardcoru a v niektorých pasážach som započul aj prvky deathcoru. Tieto dva pomerne moderné žánre nie sú mojou šálkou kávy, ale občas potešia.
 

Po krátkej pauze som sa hneď vrátil pod pódium, kde už stáli MONASTERY z Maďarska. Nielen mne, ale určite aj iným pravidelným návštevníkom koncertov na Slovensku je táto kapelka známa, keďže sme ju u nás za posledný rok a pol mohli vidieť dvakrát, najprv v Poprade v novembri 2022 a v januári tohto roku aj v Žiline na festivale Blasphemy. V tomto prípade sa už nejedná o nejaké nové zoskupenie, ale o stálicu na maďarskej scéne, ktorá funguje niečo vyše tridsiatich rokov. Vystúpenie bolo o niečo viac pokojné ako u predošlej kapely, predsa len, MONASTERY sú už páni v rokoch. Odohrané skladby mi boli hneď povedomé, práve z vyššie uvedených miest, kde sme ich mohli vidieť. Okrem svojich nahrávok nám páni zanôtili aj hitovku "The Killchain" od britskej legendy BOLT THROWER.
 

Predkapely si svoju prácu odviedli kvalitne a konečne prišiel čas na hlavné hviezdy večera. Prvou hudobnou pochúťkou boli ATHEIST zo Spojených štátov, pri ktorých si prišli na svoje najmä vyznávači melódií a technického death metalu. Zážitok to bol určite aj preto, lebo mali na Slovensku premiéru. Florida je isto mnohým známa ako kolíska death metalu, odkiaľ pochádzajú napríklad DEICIDE, DEATH, MORBID ANGEL alebo OBITUARY a k týmto menám patrí ,samozrejme, aj ATHEIST, ktorí však išli trochu inou cestou. V 90-tych rokoch sa preslávili tromi významnými nosičmi, vypustenými do sveta v priebehu rokov 1990 - 1993. Áno, reč je o albumoch "Piece of Time", "Unquestionable Presence" a "Elements" vďaka ktorým má ich štýl prezývku "jazz metal". Špeciálny - výročný setlist bol venovaný práve týmto trom albumom, čiže vypaľováky typu "On the Slay", "Ethralled in Essence", "I Deny", "Water", "Your Life's Retribution" a mnoho iných rozhodne nemohli chýbať.
Výzorovo mi skôr pripomínali nejaký thrash metal, hlavne vďaka veľmi zdatným gitaristom v tielkach s brčkavým három. Spevák a zároveň pôvodný člen Kelly Shaefer zvládal vokály bravúrne aj po toľkých rokoch, dokonca aj vyzýval ľudí do pitu. Neviem, či sa mi to len zdalo, ale počas ich setu bolo publikum oveľa živšie ako pri predkapelách, aj napriek tomu, že táto muzika nebola až taká drsná a rýchla. Nedá mi nepridať aj svoj subjektívny postoj, že som si práve toto vystúpenie užíval najmenej a chýbala mi tam energia alebo dravosť. Týmto sa, samozrejme, nechcem dotknúť fanúšikov ATHEIST, ktorí sem prišli práve kvôli nim. 100 ľudí, 100 chutí.
 

Okolo jedenástej hodiny večernej sme sa presunuli z melodických vôd do tých brutálno-technických. Druhou z hlavných hviezd večera bola kanadská drtička CRYPTOPSY. Môjmu srdcu veľmi blízka kapela a najmä vďaka nim som absolvoval výlet do Bratislavy cez pol Slovenska. Už pár minút pred oficiálnym začiatkom sme na stejdži mohli pozorovať majstra Flo Mouniera, ktorý si, ako vždy, sám a bez pomoci chystal svoje nástroje, s ktorými zastupuje post bubeníka v kapele počas celej jej existencie. Práve jeho guľometné paľby a veľmi precízne údery na bicích počúvame od debutu z roku 1994, "Blasphemy Made Flesh" až po horúcu novinku "As Gomorrah Burns" zo septembra minulého roka. Svoj set odštartovali skladbou "In Abeyance" z najnovšieho albumu, po ktorom nasledoval starý hit "Graves of the Fathers", ktorý nechýba v žiadnom setliste CRYPTOPSY a fanúšikom je určite známy najmä tým, keď spevák Matt vyzýva na headbanging svojou obľúbenou vetou - "Bang your fucking heads!"

Z čias minulých ešte odzneli veci ako "Defenestration", "Slit Your Guts" alebo "Crown of Horns", pár novších skladieb z EP-čiek "The Book of Suffering - Tome I, II", započul som aj skladbu "Back to the Worms" z albumu "And Then You'll Beg", pomedzi to nechýbali ani minuloročné novinky "Lascivious Undivine", "Flayed the Swine" a to najlepšie na záver: staré rúbanice "Phopobile" a "Organic Disembowelment" z legendárneho CD "None so Vile", s ikonickou hlavou Jána Krstiteľa na obale tohto albumu. CRYPTOPSY sú naozaj ostrieľaní hudobníci a málokto dokáže takto skĺbiť mnoho sól s brutal death metalovými riffmi. Neviem, či som mal ten pocit len ja, ale spevák Matt už nie je tak zdatný, ako sme mohli počuť ešte pár rokov nazad. Chýbal mi tam ten jeho výrazný škrekot, avšak headbanging so svojimi meter dlhými vlasmi nevynechával počas celého setu ani teraz. Naživo mi príde ich vystúpenie oveľa viac silné a majestátne, ako nahrávky na YouTube alebo iných nosičoch, čo má za následok brutálny a ostrý zvuk gitár, ktorý sa zarezáva až do kostí.
 

Aby som to zhrnul: všetky kapely boli výnimočné a každý si tam prišiel na svoje. Radosť môžu mať určite aj organizátori, keďže od vstupu až k pódiu bol klub celkom plný s viac ako 200 ľuďmi. Jediné, čo mi trochu vadilo, bol studený vzduch, ktorý driapal z klimatizácie rovno na spotené chrbty a tváre a počas setu CRYPTOPSY rachotili pomedzi ľudí aj črepiny z rozbitých pohárov. Na začiatku celej akcie ma prekvapili aj SBS-kári, ktorí kontrolovali ľuďom batohy. Tým nechcem povedať že to je neslušné alebo nevhodné, avšak na klubovej akcii ma to celkom prekvapilo. Vystúpenia všetkých kapiel boli po zvukovej stránke fajn, zvuk bol čitateľný a všetko znelo tak, ako znieť malo. S koncertom boli určite všetci spokojní.
 

FOTO: Martin Mayer