Kapela, o ktorej sa toho v poslednej dobe veľa hovorí. Ich starí fanúšikovia tvrdia, že sa zapredali, keďže zmenili svoje žánrové zameranie, no a zapojenie čistých vokálov do death metalovej kapely vie ortodoxných verných vždy rozhádzať. Odhliadnuc od toho, je nutné povedať, či už so zmenou žánru, alebo bez nej, Cryptopsy sú vo svete extrémneho metalu legendou a onedlho nás poctia svojou návštevou. Preto bolo vyslovenou nutnosťou aspoň trocha vyspovedať geniálneho bubeníka a hnací motor spolku Flo Mouniera.

Na začiatok by som sa ťa rád opýtal na aktuálne veci, dejúce sa okolo Cryptopsy. Vaša nová nahrávka sa dostala na internet skutočne skoro pred jej oficiálnym vydaním. Aký je tvoj názor na to?
No, v podstate sme na to už zvyknutí. Keď rozposielaš promá všade možne, rôznym časopisom, je priam nemožné, aby sa album neocitol na internete. Internet to v tomto ohľade robí ťažkým pre vydavateľstvá, no a pre hudobníkov taktiež. Žiaľ, mnoho ľudí si to neuvedomuje.

Ďalším „problémom“ je reakcia vašich fanúšikov. Veľká časť vašej starej fanúšikovskej základne nie je s novinkou veľmi spokojná. 
Myslím, že určitá zmena, ktorá síce nie je veľká, no je tam, na ľudí musí zapôsobiť. Na niektorých pozitívne, na iných negatívne. S tým sa nedá nič robiť. My sme proste chceli vydať takýto album, chceli sme, aby naša hudba znela práve takto. To je celé.

No a nie si možno trocha smutný z toho, že niektorí vaši fans nechápu album a produkciu súčasných Cryptopsy?
Tak, musím teda povedať, že je dosť smutné počuť ľudí kydať na album, pričom evidentne nechápu komplexnosť ani účel piesní. Množstvo ľudí  nevie prijať niečo nové. Niečo, čo sa vymyká ich predstave a názoru. 

No a tu sa natíska otázka, prečo ste sa rozhodli pre žánrovú zmenu?
Podľa mňa sa náš štýl nezmenil. Možno tak desať percent albumu má čisté vokály, no zvyšok je veľmi brutálny a veľmi „Cryptopsy“. Tento album je len viac rôznorodý. Nemyslím, že by sa jednalo o nejakú veľkú žánrovú zmenu.

Tak ale predsa len sa do klasického Cryptopsy žánru zamiešali prvky súčasnej modernej metalovej hudby. Prečo práve tieto odnože sa dostali do vašej produkcie?
Album je len výsledkom nálady, v ktorej sme ho skladali. Nemali sme v mysli žiaden žáner, ktorému by sme sa snažili priblížiť. Proste sme len chceli vziať Cryptopsy o jeden stupeň vyššie.

A keď ste nesmerovali ku žiadnemu žánru, aký cieľ ste chceli dosiahnuť s „The Unspoken King“?
Myslím, že skutočným cieľom bolo urobiť extrémnu hudbu ešte extrémnejšou, najmä čo sa dynamiky týka. Myslím, že je zaujímavejšie, ak sa ostré a brutálne gitary spolu s ultra rýchlymi rytmami striedajú plynule s melodickými pasážami a potom zase späť, k rôznym iným extrémom.

V posledných rokoch sa vaša zostava pomerne dosť zmenila. Ako vnímaš tieto zmeny ako dlhoročný a stabilný člen? Aká je atmosféra v kapele?
Ja to nevnímam nejako tragicky. Proste sme vymenili spevákov, čo pre nás naozaj nie je nič nové. Zažil som v kapele za tých sedemnásť rokov mnoho zmien. A musím povedať, že atmosféra v súčasných Cryptopsy je výborná. Všetci sme odhodlaní a plní energie

Bol pre vás výber nového frontmana ťažký? Prečo bol práve Matt pre vás ten pravý muž?
Nebolo pre nás až také ťažké sa rozhodnúť, keďže nikto neprekonal Mattovu silu, precíznosť, vyzretosť a jeho talent.

Ďalším novým členom kapely je klávesáčka Maggie. Myslíš, že bolo nutné vziať ju ako stáleho člena? Predsa len, nevyužívate tieto prvky až tak často, ani na novinke.
Maggie nie je stálym členom. Pridala sa ku kapele len na nahratie albumu. Chceli sme prostredníctvom týchto prvkov len trocha oživiť a ešte viac spestriť našu hudbu. Nepôjde s nami ani na turné. Uvidíme, ako to bude v budúcnosti.       

“The Unspoken King“ je prvým albumom aj pre gitaristu Christiana Donaldsona. Aký veľký bol jeho prínos pre nahrávku?
Chris je vynikajúci gitarista a má na novom albume skutočne veľký podiel. On je taktiež tým, kto album nahral a zmixoval. Je to skutočne veľký talent. 
         
Nedoniesol aj nejaké vplyvy zo svojej industriálnej metalovej kapely Mythosis? 
Nie. Vie, že to, čo píše pre Cryptopsy musí zostať v rámci našich postupov. No samozrejme, že sme všetci otvorení všetkým dobrým nápadom, ak však zapasujú do celku.

Za posledných osem rokov ste vydali „iba“ dva regulárne albumy. Mohli by sme povedať, že ste teraz v stabilnej forme a tie dlhé čakacie doby medzi albumami zmiznú?
Nechcem radšej hovoriť nič dopredu. Držme si palce a uvidíme, čo prinesie budúcnosť.