Hudobný kolobeh RHAPSODY OF FIRE píše v rámci svojej textovej etapy záverečnú kapitolu, ktorú prerozpráva opäť Christopher Lee. A tak ako sa strieda deň s nocou, aj jeho účinkovanie na albumoch tejto talianskej šestice končí  a zákonito logické sú úvahy o ďalšej budúcnosti a víziách. Mimochodom, keď som spomenul šesticu, už to samo o sebe znamená nárast o jedného člena, preto som rád, že čas na menšiu spoveď si našiel klávesák Alex Staropoli.

Zdravím Alex, kde som ťa zastihol?
Zdravím ťa, ja som momentálne doma, v Taliansku. Je tu dnes veľmi pekne, tak som trocha cvičil v štúdiu.

Máte v kapele nového gitaristu, stal sa ním Tom Hess. Trocha ma to prekvapilo, keďže dlhé roky s vami hrával Dominique Leurquin. Nechcel byť on plnohodnotnou posilou? 
Je to rozhodnutie, ktoré sme urobili všetci spoločne. Dominique s nami hrával dlhé roky, je náš skvelý kamarát a veľmi mu ďakujeme za všetko, čo pre nás urobil. Jeho životné priority  boli ale inde ako naše predstavy a všetci sme sa zhodli, že potrebujeme niečo nové. Oslovili sme preto Toma, ktorý sa už dlho javil ako perfektný adept a naše očakávania sa naplnili do bodky. Poznáme sa už roky, sme výborní kamaráti a nahral na náš nový album už aj nejaké sóla a rytmické sekcie. Je technicky veľmi zdatný a tešíme sa na našu spoluprácu. 

Váš posledný album „The Frozen Tears of Angels" vyšiel v roku  2010 a po pomerne krátkom čase prichádzate s novinkou „From Chaos To Eternity". Použili ste tu nejaké staršie myšlienky, postupy, skrátka niečo, čo ste už mali nachystané dávnejšie alebo ste prichádzali s úplne novými nápadmi?
Album „The Frozen Tears of Angels" sme komponovali celý od nuly. Čiže tam neboli žiadne staršie záležitosti zo šuflíka. K albumu „From Chaos To Eternity" sme pristupovali presne rovnako, od nuly. Je to dobré, lebo sme chceli dať dohromady zase niečo nové a čerstvé. Začali sme inak komponovať, je tu viac gitár, viac bicích, viac rytmických sekcií. Zmenili sme aj prístup k orchestrálnej zložke a „soundtrackovom“ zvuku. Znie to teraz viac tvrdšie a priamočiarejšie. Je pre nás dôležité prichádzať vždy s novými vecami.

Skús prezradiť niečo o zákulisí nahrávania vašej novinky. Vyskytli sa nejaké problémy alebo išlo všetko hladko? 
Nahrávanie bolo bezproblémové a veľmi sme si ho užívali. Preprodukčnej fáze sme venovali 3 roky a bicie sme nahrávali v Gate štúdiu ako vždy.  Ten zvyšok sme nahrávali v mojom štúdiu v Taliansku a bolo to niečo fantastické, pretože sme prvýkrát nepotrebovali využívať iné priestory a neboli sme obmedzovaní časom ani inými vecami. Je to veľký pocit slobody a  niečo úplne iné ako keď nahrávaš povedzme v Nemecku. Tu si spravíme, čo potrebujeme a sme stále doma,  pracuje sa  oveľa ľahšie a pohodlnejšie. Preto si momentálne okrem iného užívame aj pocit zadosťučinenia.

„From Chaos To Eternity" z môjho pohľadu obsahuje typický podpis prvkov, ktoré využívate bežne, ale pocitovo sa mi zdá celý materiál akoby viac operný a dramatický. Z tejto oblasti dokonca ako malý update albumov z minulosti. 
Ťažko sa mi to takto hodnotí. Za tie roky v tomto žánri človek nachádza veľa spoločných prvkov – hutné gitary, tvrdý zvuk, variácie na rôzne kompozičné štýly a podobne. Ako som už spomínal, do každého albumu sa snažíme zaradiť vždy niečo nové, niečo navyše. Či už ide o aranžovanie, tvorenie rytmických sekcii, použitie orchestra, zborov, rôzne štúdiové nástroje. Takisto sa snažíme prichádzať vždy aj s nejakým osobným progresom, či už ide o moju paletu zvukov a štýl hrania a komponovania alebo napríklad o spev, kde Fabio v rámci rokov ponúkol svoj potenciál od klasických plôch až po drsnejšie štýly. Tým všetkým reprezentoval našu hudbu ako takú, ktorá vo svojich začiatkoch priniesla na heavy metalovej scéne veľa nového. A pevne verím, že stále máme čo ponúknuť aj dnes. Naša hudba je variabilná, melodická a každý si v nej nájde to svoje.

Nahrali ste dve skladby v taliančine. Vlastne sa to stáva vo vašej tvorbe už celkom zvykom. 
Áno, máš pravdu. Náš rodný jazyk sa nám veľmi páči. Je úžasne muzikálny, má v sebe veľa vášne a pocitov. Dovolím si tvrdiť, že v tomto smere je to úplne niekde inde ako angličtina. Napríklad naši fanúšikovia v Nemecku majú radi skladby v taliančine a pre nás je to v určitom smere taká hrdosť. Našou prvou skladbou v rodnom jazyku bola „Lamento Eroico", čo bola balada. Na aktuálnej doske máme v taliančine aj rýchlejšie skladby, čo je pre nás taktiež určitý posun.

Je „From Chaos To Eternity " názvom vašej novinky z titulu akejsi reprezentácie toho najlepšieho v playliste (titulná skladba sa naozaj podarila) alebo ide čisto o akýsi epický kontext?
No, to je skôr otázka na Lucu Turilliho (gitarista – pozn. redakcie). On tieto veci zastrešuje a v tomto mu dôverujem na 1000%. Ja len viem, že cesta k tomuto titulnému názvu bola časovo pomerne dlhá.

Takže keby som bol v tomto smere nezainteresovaný poslucháč, tak aj celý koncept by vedel asi lepšie opísať on.
Áno. Je to pomerne dlhý príbeh a ťažko sa o tomto hovorí v bežnom interview. Je za tým veľa roboty nielen po stránke písania textov, ale najmä po dokonalom spojení s hudbou. Pre nás táto sága predstavovala spôsob nášho vyjadrovania, myslenia, tvorenia. Keď si prečítaš z bookletu, o čom tá sága je a pustíš si do toho hudbu, malo by to pre teba predstavovať spojené nádoby. Preto aj Christopher Lee, preto orchester a rôzne schémy hudobného obsahu. 

Christopher Lee sa vo vašich albumoch objavuje posledný krát. Vieš si predstaviť spoluprácu s ním aj do budúcna? 
Ťažko povedať, v tomto smere už asi nie sú dôvody na jeho ďalšiu účasť. Jeho charakter a účinkovanie sa albumom „From Chaos To Eternity" končia. Tak ako končí celá sága, tak končí aj jeho úloha. Bolo skvelé s ním spolupracovať a bolo nám cťou, že sa zúčastnil v rámci našich textov ako hlavná postava v úlohe rozprávača. Bol jednou z častí, ktoré sme dlhé roky museli do hudby nejakým spôsobom implementovať a je smutné, že sme v tomto smere už na samom konci. Ale som naozaj hrdý na to, že jeho meno sa s našimi textami spájalo toľké roky. Bol ich veľmi dôležitou súčasťou. 

Máš z nového albumu nejaké obľúbené skladby? Je niečo, čo by si teraz na nich zmenil?
Mám rád celý album, ale taký môj osobný favorit je záverečná skladba („Heroes Of The Waterfalls Kingdom" – pozn.redakcie), ktorá bola náročná na aranžovanie a komponovanie.  Ťažko povedať, či by som niečo ešte menil. Hudba je vždy nejaké štádium, ktoré sa vyvíja, takže sa tým ani veľmi nezaoberám. Mám rád náš nový album taký, aký je. 

Ktorá skladba podľa tvojej mienky môže poslucháčov najviac prekvapiť?
Celý album je pomerne pestrý, každá skladba je o niečom inom. Moju obľúbenú skladbu som ti už prezradil a myslím, že tá bude pre poslucháčov veľmi zaujímavá. Osloví určite aj „Aeons Of Raging Darkness", ktorá je dosť tvrdá a Fabio sa do nej veľmi dobre oprel. Verím, že v rámci hudobnej variability zaujme snáď každá skladba. 

Plánujete sa do budúcna venovať textovo podobnému príbehu ako v poslednej ságe alebo mienite robiť v tomto smere isté zmeny?
Sám teraz ešte neviem. V súčasnosti sú pre nás prioritou hlavne turné a koncerty. Potom keď si sadneme a začneme premýšľať o ďalšom albume, tak postupne budú prichádzať určite mnohé nápady. Ale teraz to naozaj nie je témou dňa. 

Plánujete točiť prípadne aj nejaké video na nejakú skladbu?
Zatiaľ nie. Nie je na to teraz veľa času, tak sa sústredíme hlavne na promo aktivity a koncertovanie. To je teraz naša priorita číslo jedna. Čaká nás pomerne dlhé turné, množstvo letných festivalov a tešíme sa hlavne na to množstvo ľudí a fanúšikov, z ktorými sa stretneme. Budeme cestovať skoro po celom svete, objavíme sa napríklad v Číne, v Kanade, v Amerike, samozrejme v Európe a  to nám zaberie dosť času. Potom sa uvidí, či bude priestor na točenie nejakého videa. Môžem však dodať, že časom plánujeme nahrať ďalšie DVD.

Ako vnímaš evolučný proces v kapele, odkedy si ju s Lucom Turillim založil? 
Zaujímavá otázka. V prvom rade treba povedať, že sme s Lucom vždy vedeli, čo chceme robiť. V druhom rade som rád, že nás vždy podporovalo vydavateľstvo, ktoré nám dávalo slobodu v každom smere. To bolo pre nás veľmi dôležité. To ostatné išlo potom omnoho ľahšie, keďže sme mohli robiť vždy to, čo sme chceli a nemuseli sme sa riadiť nejakými pokynmi, že urob toto a nerob hento. Každý sme mali svoj priestor a ten sme sa snažili vždy maximálne využiť. Zásadné zmeny preto vidím skôr len v kontexte toho, že sme vždy veci robili od nuly a snažili sa priniesť vždy niečo nové. Dosť veľa vecí sa však zmenilo napríklad v technike a v dnešnej dobe vnímam celkom ako problém napaľovanie a nelegálne sťahovanie. Je to trocha smutné dať do materiálu kus svojej roboty a robiť to pre mnohých v podstate zadarmo. Som ale vďačný, že máme v tomto smere veľa dobrých fanúšikov, ktorí nás podporujú.

Mimo RHAPSODY OF FIRE má Luca Turilli svoj vlastný projekt. Neuvažoval si aj ty nad nejakou sólo tvorbou?
Áno. Mám s bratom napísaných pár vecí a dávame pomaly dohromady kapelu. Zatiaľ sme v štádiu demo nahrávok, tak uvidíme ako sa veci vyvinú ďalej. 

Keď už je reč o tvojom bratovi, v minulosti sa s vami objavil na vašom turné. Plánujete ho zapojiť do koncertného kolotoču aj teraz?
Nie. On je teraz s rodinou a deťmi a tiež ma tých aktivít mnoho, takže by mu to nevyšlo ani časovo. 

Máš ešte v rámci svojich osobných ambícií nejaký nesplnený sen?
Ale áno. Vždy ma lákala filmová hudba, tak verím, že sa mi raz podarí niečo také zložiť.