HOLYHELL, napriek tomu, že až teraz sa stretávame s ich štúdiovým materiálom, budú možno niektorí z vás poznať zo živých vystúpení, kde sekundovali svojim "ochrancom" MANOWAR a RHAPSODY. V našich končinách sa predstavili na festivale Masters Of Rock v roku 2005 a ešte túto jar v rámci už dvakrát preloženého turné Demons, Dragons And Warriors. Je pre mňa prinajmenšom počudovaniahodné, že po toľkých rokoch na scéne, pokiaľ mali cestičku vďaka Magic Circle Music už vydláždenú, prichádzajú s ukážkou materiálu až teraz...

Pri letmom pohľade na zostavu priaznivci Manowar iste spoznajú Kennyho Earla Edwardsa alias Rhina, ktorý kedysi ako mladý fanúšik nahradil Scotta Columbusa počas jeho krátkeho odvochu z Manowar. samozrejme, to, že pán Joey DeMaio zastrešuje v rámci svojho labelu tvorbu svojich kamrátov, je v Magic Circle Rerods celkom bežné, viď. príklad FEINSTEIN. HOLYHELL z radu jeho truemetalových koní vybočuje práve tým, že za mikrofón sa postavila žena. Maria Breon, údajne študovaná operná speváčka, má naozaj netypickú farbu hlasu, ktorá je najvýraznejším a najpozitívnejším prvkom tohto singlu. So skladateľským potenciál to už však také úchvatné nie je. Titulná "Apocalypse" v sebe nesie určitú vášeň, no refrén po niekoľkonásobnom vypočutí začne ísť na nervy. Obsahuje však aj mnoho dramatických prvkov, ktoré hodnotím vysoko pozitívne. V druhej skladbe, "Resurrection" si môžete vychutnať všetky farby Mariinho hlasu, no bohužiaľ hĺbky slečna príliš nezvládla. Je to oblasť, na ktorej by ešte mohla trošičku popracovať, lebo má isté rezervy. Práve jej hĺbky v úvodde piesne pôsobia dosť násilne, umelo a priškrtene. No dojem zo zvyšku skladby je jednoznačne pozitívny, atmosfére určite napomáhajú aj výrazné klávesy. Podpriemerom ale ostáva sólo, ktoré ma akosi ničím nedokázalo zaujať.

Vášeň a dramatickosť nájdeme aj v ďalšej skladbe, notoricky známej "Phantom Of The Opera" od Andrewa Lloyda Webera, v prevedení HOLYHELL ide o duet Marie s (ako inak..) spevákom MANOWR, Ericom Adamsom. Živá verzia skladby bola nahraná na už spomínanom vizovickom festivale Masters Of Rock v roku 2005. Túto skladbu prepracovali aj ich kolegovia NIGHTWISH a musím poznamenať, že HOLYHELL sa ich nepodarilo prekonať. Áno, skladba má pasáže, v ktorých v mojom subjektívnom ponímaní víťazi HOLYHELL, ale celkovo - body pre NIGHTWISH. Ich verzia má oveľa viac sily a energie a je oveľa presvedčivejšia. Marii s Ericom to ale našťastie vcelku ladí, takže skladba sa môže zaradiť k tým pozitívnejším momentom. O poslednej "Last Vision", symfonicko power heavy metalovej skaldbe, ktorá sa metalovými klišé doslova hemží, to však povedať nemôžem. Ani po X-tom vypočutí som nedokázala prekonať pocit nudy. HOLYHELL sa tu prezentujú ako priemerná heavymetalová kapela s nadpriemernou speváčkou. A až na niektoré podarené momenty, je to tak pri celom albume, Nebyť Mariinho výrazného hlasu, ktorý vyniká medzi záplavou klonov nezabudnuteľnej Tarji, táto kapela by pre mňa asi ani neexistovala. Navyše duet s Ericom mi pripadal ako podarený komerčný ťah, ktorým sa DeMaio snaží silou mocou pretlačiť HolyHell na výslnie. No singel je len malou ukážkou, preto si počkajme na hotový album. Tu sa mi tlačí na jazyk, teda klávesnicu otázka, či pri "politike" MCM HOLYHELL najprv nevydajú jeden živák, dve DVD a až potom konečne štúdiovku. S tým debutom to totiž naťahujú ako gumu na trenkách. Každopádne im držím palce a som zvedavá. Najdôležitejším prvkom kapely, prinajmenšom pre väčšinu fanúšikov, je spevák, či chceme, alebo nechceme. A tu ten potenciál je.