Luca Turilli má asi povahu workoholika. Nielen že v týcht dňoch vychádza nový album RHAPSODY, pred ním nám ešte naservíroval svoju tretiu sólovku a úplne nový projekt DREAMQUEST. Luca nie je len výborný gitarista, ale niekde si potreboval zrejme aj dokázať, aký je skvelý klávesák, preto sa na DREAMQUESTe gitary ani nedotkol, (stará sa o ňu Dominique Leurquin) zato klávesov obsahuje táto nahrávka až požehnane. Samozrejme celý projekt je Lucovo dielo, nielenže napísal hudbu, texty a aranžmány, ale ho aj produkoval. K nahrávaniu si prizval známeho producenta Saschu Paetha, ktorý ale sa nechopil producentskej taktovky, ale basgitary. Za bicie zasadol jeho kolega zo sólového projektu LUCA TURILLI Robert Hunecke-Rizzo. Gitaru obhospodaruje už spomínaný Dominique Leurquin z INNER VISION a mikrofónu sa chytila pre mňa absolútne neznáma speváčka Myst. Jej identita ostane ukrytá pre mňa aj naďalej, pretože som nikde nenašla žiadne informácie o nej, dokonca ani jedinú jej fotku...

Myslím, že už úvodná singlovka "Virus" vás šokuje tým, aký veľký podiel elektroniky obsahuje. Napriek tomu, že má ďaleko od orgií gitár a orchestrálnych pasáží, akými disponujú, respektíve disponovali, domovskí RHAPSODY, aj tak v skladbe stále cítiť metalovú atmosféru. Napriek svojej neobvyklosti je skladba veľmi chytľavá a speváčka s tajomným menom Myst si vás celkom iste podmaní. V ďalšej skladbe s názvom "Dreamquest" je cítiť predsa len viac tie rockové základy, dramatickosť a možno chvíľami až vplyv NIGHTWISH, pretože Myst zvláda s istotu nielen "obyčajný" spev, ale aj orchestrálne výšky. Posledná "Gothic Vision", alebo asi najviac skladba "Too Late" NIGHTWISHom zaváňa nielen vďaka spevu Myst, ale chvíľami nahodí rýchlejšie tempo a samozrejme dočkáme sa aj nejakého toho sólička. Niekedy to už Luca ale s tou operou preháňa a dokážu ju oceniť naozaj len priaznivci tohto žánru, príkladom môže byť napríklad pre mňa dosť nudná "Sospiro Divino". Nuž, ale talianska krv sa nezaprie. Luca v niektorých chvíľach najmä vďaka značnému použitiu elektroniky vkročil na neprebádané miesta,v niektorých chvíľach to zvládol lepšie, v niektorých bohužiaľ horšie. Opäť, podobne ako pri novom počine RHAPSODY (hoci tam možno trochu z iného dôvodu), moja pozornosť od polovice albumu opadávala. Motívy sa opakovalo a nahrávka ma proste ma už dosť nudila.

Luca síce vkusne skombinoval operu, orchestrálnosť, metal, elektroniku, ale takéto sústo nestrávi každý. Ku koncu už len skutočne náročný poslucháč. Pri takomto albume si neoddýchnete, ani nespravíte lepšiu náladu, výnimkou môže byť snáď úvodná "Virus". Záleží na tom, čo vlastne od hudby a albumu očakávate. Nápaditosť? Máte ju mať. Technickosť? Žiadny progress, ale zaujímavá nahrávka. Určite sviežejšia, než posledný pokus RHAPSODY. Tým samozrejme nechcem naznačiť, že RHAPSODY by sa mali uberať takýmto smerom, ale jednoducho DREAMQUEST ma chvíľami bavil viac - a to je už čo povedať. O samotných nových RHAPSODY ale radšej inokedy a na inom mieste. Nahrávka ma síce 54 minút, ale človek má pri nej pocit, akoby trvala aspoň 80 minút, a to o niečom vypovedá. Finálny verdikt - zaujímavé, relatívne originálne, ale niečo tomu ešte chýba...