Ktorý heavy metalista by nepoznal Paula Di´Anna? Tento chlapík stál pri tom, keď jedna z najväččích metalovch kapiel v histórii - IRON MAIDEN - vystúpila z tieňa a pomaly začala dobíjať Európu a vlastne celý svet. Svojím drsným, trochu až punkovým vystupovaním si podmanil desiatky fanúšikov aj fanúšičiek. Veľká Británia prežívala eufóriu. Bohužiaľ, ale niečo iné si podmanilo jeho. Ruka v ruke so slávou prichádzajú väčšinou aj veci, ktoré niektorí proste nezvládnu. U Paula to bolo nekontrolovateľné pitie a kvôli nemu sa musel zo Železnej panny odporúčať. Tu sa síce končil jeho príbeh v Maiden, ale tvrdohlavý Paul akoby sa stále považoval za ich súčasť. Veľkú časť jeho albumov tvorili dokola tie isté staré skladby Maiden.. Vystupoval v rôznych dokumentoch o Ironoch. Áno, tvorí síce neoddeliteľnú časť histórie a vždy bude označovaný ako bývalý spevák Iron Maiden. Vždy sa bude vyhrievať v sláve tých legendárnych dvoch rokov vzostupu. Ale snáď konečne aj sám Paul jedného dňa pochopil, že treba vystúpiť z temného tieňa Železnej panny a vytvoriť čosi nové.

Hneď na úvod upozorním, ak vám niečo hovorí názov DiAnnovho albumu "Nomad", z roku 2000, nečakajte od Living Dead nič nové. Je to vlastne len celosvetová reedícia s poprehadzovanými skladbami a niekoľkými bonusmi. Ale keďže ani "Nomad" sme si na Metaliriu nikdy nepredstavili, poďme sa na tento album pozrieť trocha bližšie.

Album neodštartuje rýchlou peckou, ako sme zvyknutí u IRON MAIDEN. Úvodná titulná "The Living Dead" sa bliži možno až balade a je skutočne podmanivá. V niečom mi zo začiatku pripomenie slávnu skladbu "Remember Tomorrow", až neskôr sa pridajú pekelne tvrdé gitatrové riffy. Hneď druhá skladba "Mad Man in the Attic" ma prekvapila ešte väčšou tvrdosťou a poloha gitár, ale aj Paulov vokál ide skôr k old school thrashu a istým spôsobom akoby svoju novú tvár Paul našiel v MEGADETH. Všetko tomu nasvedčuje, poloha hlasu, riffy, ale aj sóličká veľmi koketujú práve s týmto thrashmetalovým zoskupením. Na albume nájdete oveľa tvrdšie skladby, než aké Paul naspieval kedysi pred rokmi. Ja osobne som bola prekvapená tvrdosťou a nekompromisnosťou skladieb. Skladba P.O.V. sa bliži dokonca až metalcoru. Zaujímavý je začiatok skladby "Nomad", ten nám ukáže progresívnejšiu stránku tvorby speváka, možno trocha zdiaľky pripomenie QUEENSYRCHE. Baladické spievanie teda Paulovi naozaj ide. Hlas si aj po rokoch chlastania Paul udržiava, ale napríklad v "Brothers of the Tomb" výšky zvláda len tak-tak o vlások. Nuž bohužiaľ, nie je žiadny Rob Halford.

Samozrejme keď sa už album neskladá zo skladieb IRON MAIDEN, musíme si ich užiť aspoň ako bonus. A okrem toho ako prvá coververzia vystupuje "Symphony of Destruction" od MEGADETH v dosť svojskom podaní. Tá sa žiaľ ale vôbec nepodarila. Paul sa snaží až tak, že oproti originálu jeho verzia vyznieva strašne silene a afektovane. Hlavne refrén je príšerný. Jeho originálna tvorba na tejto placke je fakt omnoho lepšia. Ďalšími bonusmi sú live verzie "Wrathchild" a "Phantom of the Opera". K tým vlastne nemám moc čo dodávať, keďže je originálnym spevákom týchto skladieb. Asi len že od hlasu mladíčka zo začiatku 80tych rokov sa posunul k oveľa hrubšiemu prejavu.

Celkový dojem z album je pozitívny, aj keď s občasnými malými prešľapmi. Najlepšími skladbami pre mňa zostávajú mierne atmosferické veci s tvrdým gitarovým podmazom, a to úvodná "The Living Dead" a "Nomad". Paul konečne svetu dokázal, že dokáže napísať silné skladby a konečne sa odprosiť od Eddieho a jeho kapely. Dokázať, že je niečo viac, než len spevák minulosti. Určite je to najlepšia nahrávka, ktorú vyprodukoval od svojho vyhadzovu z Maiden.