Aleš Brichta a ARAKAIN boli symbolom rokov minulých pre to najlepšie, čo pláva u nás vo vodách heavy metalu. Lenže život to zariadil tak, že každý sa pobral svojou cestou. ARAKAIN už podľa môjho názoru nemá tú iskru, to srdce, ten náboj a ten život.. je to proste už "len" lepší heavy metal. A čo Aleš? Jeho sólovky ma vždy oslovovali, boli kvalitné, ale predsa len sa väčšinou vzďalovali od metalu smerom k melodickému rocku a thrashmetalisti ho už iste odpísali. Ale pozor. Brichta si založil novú regulérnu kapelu, kde sa objavujú mená ako Mirek Mach z ARAKAIN, alebo bývalý člen ROOT, Petr "Blackie" Hošek a rozhodol sa všetkým vytrieť zrak...

Prvé, čo vás iste upúta, je, že nový albáč obsahuje až 29 skladieb. Nevzal si predsa len ten Brichta príliš veľké sústo? Toľko skladieb, a aby nenudili? Nuž, ani ja som tomu neverila... je to ojedinelý počin nielen u nás. Ale už na začiatku prezradím, že Alešovi sa podarilo takmer nemožné. Album dokázal držať moju pozornosť od začiatku až do konca a posledné dni "Divadlo snů" jasne dominuje v mojom osobnom playliste. Veľmi vyrovnané dielko so zmesou najrôznejších, ale pritom veľmi silných skladieb. Samozrejme s geniálnymi textami, ako sme už u Aleša zvyknutí. Aj toto mi v súčasnom ARAKAINe veľmi chýba. Niektoré vás donútia zamyslieť sa, pozastaviť sa a premýšľať. Brichtove texty mali vždy hĺbku.. Ale koho hlbší obsah nezaujíma, aj hudobná zložka je viac než pozoruhodná a rozmanitá. Okrem Aleša sa na albume autorsky podieľal už spomínaný Blackie, ktorý prispel až desiatimi skladbami, Jiří Urban mladší, syn Arakainovského Urbana a zároveň Brichtov synovec, alebo dvaja gitaristi ALKEHOLu Petr Buneš a Ota Hereš.

Už prvá skladba "Lovci lebek" človeka prekvapí. Riadny thrash metal od podlahy.. bože, odkedy sme v takejto polohe Aleša nepočuli? Ale predstaví sa nám nielen v polohách, ktoré poznáme z minulosti. Tretia skladba "Horal" má nádych folku z moravsko-slezských Beskyd. Husličky, mandolína a plno emócií, to všetko naznačuje, že album má teda naozaj čím prekvapiť... Štvrtá pieseň "Poslední legionář" začína zase až goticky, klávesy a temná atmosféra, tu musí každý fanúšik Cales spoznať Blackieho rukopis! Nasledujúca "Mesiáš" je akoby vystrihnutá z kultového albáča "Apage Satanas". Gény asi fungujú, pretože autorom tejto skladbičky je práve Urbanov syn... Fanúšikovia starého Arakainu budú viac než potešení. "Svoboda" je zase z úplne iného súdku, pomalá, až baladická a autorom je prekvapivo Petr "Kuna" Buneš z ALKEHOL. Piesňou, ktorá pre mnohých možno nebude zásadná, ale mňa dosť oslovila, je "Johanka z Parku". Plynúca ako krištáľovočistá rieka, chytľavá a výrazná, ale čo asi najviac dotvára tvár tejto piesne, sú klávesy v pozadí, ktoré jej dodávajú až filmovú atmosféru. Nemá naozaj zmysel rozoberať každú skladbu v osobitne. Z niektorých vám ide mráz po chrbte a z niektorých zas pramení ohromná sila. Na druhom disku prevládajú tvrdé metalové kúsky, ako napríklad "Já jsem", alebo "Dík za každou šanci". Srdce thrashmetalistu sa raduje... Pomerne tvrdá je aj skladba "Zaklínač hadů", alebo odkaz všetkým zlým ženám "Kyselina". Sú to dva neuveriteľne chytľavé songy a patria medzi mojich favoritov druhého disku, ale vlastne celého albumu. Refrény vám budú kolovať v hlave asi ešte pekne dlho a tie gitarové riffy hodné majstrov.. hmmm, lahôdka.

Ďalšie slová sú už naozaj zbytočné. Album so súčasným českým premiérom na obale patrí medzi jasnú špičku čo v tomto tisícročí vzniklo na československej metalovej scéne. Hm, a myslím, že nielen v tomto tisícročí... Komu sa cnie za starým ARAKAINom, nech berie všetkými desiatimi. Elita českých muzikantov dokázala vytvoriť úžasne silný album a vytiahnuť opäť na výslnie tunajší heavy metal, ktorý bezradne prešľapoval na mieste už pekných pár rokov. Táto partička ma teda dostala a verím, že dostane aj vás.