BALANCE OF POWER sa preslávili hlavne jednou skutočnosťou, aj keď treba dodať, že pripisovať ich úspech len tejto skutočnosti by bolo nefér... A tou skutočnosťou bola zamilovanosť ich krajana BRUCA DICKINSONA do ich druhého albumu "Book of Secrets", keď spomínaný album vychválil až k nebesám. Každý vraví, ako moc ich Bruce zviditeľnil, na tento fakt sa kapely pýtajú takmer v každom rozhovore. Môžu sa nájsť ľudia, ktorí namietnu, že ich nebyť Bruceho, po kapele by ani pes neštekol. Ale vážení a milí, zo by bola neodpustiteĺná chyba, pretože BALANCE OF POWER sa už dlhšiu dobu zaraďujú medzi špičku power-progresívnych metalových kapiel. Je pravda, že ešte nie sú tak známi ako napr. SYMPHONY X, DREAM THEATER, alebo QUEENSRYCHE, ale našu pozornosť si zaslúžia, prinajmenšom takú, akú venujeme ich slávnejším kolegom.

"Heathen Machine" je už piatym albumom tejto londýnskej partičky. Tesne pred nahrávaním došlo k veľkej zmene, teda priam najväčšej, aká môže kapelu postihnúť, a to odchod speváka. Výnimočne sa nejednalo o osobné rozpory, ale o vzdialenosť medzi spevákom a zvyškom kapely, keď ich delil Atlantický oceán... Lance King bol totiž z USA. Ale BALANCE OF POWER sa poobzerali okolo seba a ako kandidát na tento horúci post uspel John K., ktorý bol pre mňa dosiaĺ neznámym spevákom a spieval predtým v kapelke menom BIOMECHANICAL. A ako túto úlohu zvládol? No, podobne ako som pred MASTERPLANom nepoznala Jorna Landeho a dnes je to pre mňa jeden z najlepších vokalistov, osvedčil sa aj John. Jeho spevácky výraz sa chvíľkami v intre "The Rising" v hlbších tónoch zaskvie Blazem Bayleym, ale to je veĺký omyl.. Akonáhle John prejde k vyšším tónom, musí byť každému progmetalovému fandovi jasné, že John sa veĺmi, veľmi blíži Geoffovi Tatemu z QUEENSRYCHE. Len si vypočujte refrény songov ako "Just Before You Leave", alebo "The Eyes of the World"... Ako je u progmetalových kapiel bežné, pesničky sú veľmi dlhé, okrem intra je len jedna kratšia ako 5 minút. Samozrejme, songy, resp.ich refrény nie sú až tak výrazné, ako je to u powermetalových kapiel, alebo klasických heavymetalových zoskupení, hudba nie je priamočiara, ako ostatne progressive metal ani nebýva, ale veľmi dobre sa to počúva. Nakoniec, refrény ako "Heathen Machine", "Chemical Imbalance", "The Eyes of the world", alebo krásna melancholická vložka v skladbe "No Place Like Home", sa vám aj tak nezmazateľne vryjú do podvedomia. Každá skladba je neuveriteľne pestrá s mnohými melodickými linkami a hoci refrény sú výrazné, nájdeme v nich omnoho viac zaujímavých momentov, prvkov a nálad, než jeden bohapustý refrén. John výšky aj hĺbky zvláda s neuveriteľnou ĺahkosťou a hudobníkom to šlape, akoby existovali už prinajmenšom tak dlho, ako horespomínané prog legendy. Aj keď tento album nie je propagovaný s nejakou pompéznosťou a vervou, veľmi sa vydaril. Veľká Británia, to nie je len NWOBHM, IRON MAIDEN a JUDAS PRIEST.