Crystal Eyes boli kapelou, ktorá ma nikdy nijak extrémne neoslovila. Stačilo mi pár vypočutí a vedela som, že to nebude pre mňa to pravé orechové. Vtedy by som vyjadrila ich tvorbu troma slovami.. nuda, nuda, nuda. Na druhej strane barikády stáli Lost Horizon. Ich hudba mala vždy originálne nápady, melódie a kopu sily.. a hlavne za mikrofónom pôosobil Daniel Heiman, podľa mňa jeden z najlepších spevákov súčasnej éry, teda z tých mladších nádejí... Pôsobením osudu sa tieto elementy spojili v jeden. A dnes máme dočinenia s Crystal Eyes s Danielom za mikrofónom.

Mnohí fanúšikovia metalu boli veľmi zvedaví, čo z tohto spojenia vznikne. Myslím, že sa nestalo nič, čo by ma prekvapilo, Heinmanov hlas posunul Crystal Eyes iste viac dopredu, ale stále to nie je ono. Aj keď "Confessions of the Maker" odštartuje veľmi sľubne, songom "Charioteer", ktorý nepostráda nič z Heinmanovho vokálneho umenia. Druhý song, titulný "Confessions of the Maker", sme si mali možnsť vypočuť už pred vydaním albumu. Mala som z neho vždy zmiešané pocity. Obsahuje momenty, kde by som Heimana ani nespoznala. Má istý náboj a čaro, môže sa popýšiť pekným sólom, ale k metalovému Olympu tomuto songu chýba ešte pekných pár kilometrov. Kľudný, relaxačný song, ktorý nič nepokazí, ale na druhú stranu žiaden zázrak. Ďalším songom je "Northern Rage" a ten ma vyslovene dostal. Podľa mňa jeden z najlepších songov na albume, ak nie najlepší. Speedová vypalovačka, ktorá bude Heimanovým fanúšikom iste po chuti a srdcu blízka. Priblížiť vám ju môžem možno trochu s nadsázkou..ale predstavte si, že by sa Lost Horizon s Heimanom viac priblížili svojim krajanom Hammerfall. Tento song má drajv, má energiu, má silu a to hlavne v o refréne. Ale o ostatných songoch sa to bohužiaľ povedať nedá. .. Do tejto chvíle som bola presvedčená, že novinka Crystal Eyes je perfektný album... to boli momenty, ku ktorým sa rada vraciam .. Áno, má v sebe niečo, iste sa mnohým bude páčiť, remeselne sú skladby dobre prevedené, majú niečo do seba, sú energické...ale chýba tomu srdce... Tú energiu skladbám dodáva akurát Heiman a po tretej pesničke zase nastúpilo to, o čom som hovorila na začiatku. Nudila som sa... Možno ešte deviata skladba "Revolution in the Shadowland" ma zaujala .. Bohužiaľ môžem len skonštatovať, že s takým božským vokalistom za mikrofónom Crystal Eyes premrhali svoju šancu. A aj keď si samotného Heimana porovnám s výkonom na poslednom albume Lost Horizon, akoby sa z jeho hlasu vytratil všetok život.. aspoň vo väčšine songov. uťahané vokálne linky, ktoré sa nesú v strednej výške, mu až tak nesedia. A stále dookola. Budem sa znova opakovať .. nuda. A málo energie.

Áno, priznávam sa, že porovnávam, a to možno nie je fér. Ale takisto bude porovnávať veľa fanúšikov a väčšina by po Crystal Eyes ani nevzdychla, nebyť Heimanovho pôsobenia u nich. A Crystal Eyes z tohto porovnania nevychádzajú práve najlepšie. Sú exemplárnym príkladom, že geniálny spevák s veľkým talentom nie je všetko.. treba napísať aj materiál, ktorý by človeka chytil za srdce. Mňa bohužiaľ nechytil a preto recenzia vyznieva tak, ako vyznieva. Ale pripúšťam možnosť, že mnohí poslucháči v ňom nájdu nejaké to čaro...