Neviem, nakoľko familiárny je váš vzťah k španielskym symfonikom Dark Moor, ale ja osobne som bol na ich nový počin, nesúci vznešený názov „Autumnal“, pomerne zvedavý. Zvlášť keď som si obľúbil ich staršiu zbierku „Before The Duel“. Poďme ale pekne po poriadku...

Album otvára svojské spracovanie známeho Labutieho jazera a musím podotknúť, že skladba „Swan Lake“ je podľa mňa lákavou návnadou hneď pri vstupe do tohto „jesenného“ hudobného sveta. Podarené prevedenie spomenutého klasického kúsku sa pre mňa stalo prísľubom, že celý album bude rovnako kvalitný. A naozaj, nasledujú zaujímavé a dobre počúvateľné melódie, ktoré znejú veľmi harmonicky a presvedčivo. Riffy možno mohli byť trochu výraznejšie, ale aj napriek občas až príliš potlačenému zvuku gitár to celé znie príjemne a vyvážene. Napokon, bolo asi zámerom tvorcov, aby gitary nezneli ostro a aby boli v symbióze so zvyšnou orchestrálnou zložkou. Za jednotlivými tónmi cítiť skladateľskú zrelosť, melódie sú značne inšpirované klasickým poňatím hudby a Alfredov hlas do toho zapadá veľmi prirodzene. V niektorých momentoch mu spevácky vypomáha Itea Benedicto, španielska lyrická sopranistka. Dark Moor to rozhodne s orchestrálnymi pasážami a pátosom nijako nepreháňa, tieto prvky slúžia predovšetkým na dotvorenie atmosféry, prvoradými nástrojmi stále zostávajú tie, ktoré má kapela priamo k dispozícii. Po určitých úpravách by nahrávka mohla byť kľudne podkladom pre vznik nejakej rockovej opery alebo muzikálu..

Napokon si teda myslím, že v úvode recenzie spomínaný prísľub, ktorý som „dostal“ od jednotky tracklistu „Swan Lake“, neostal nevyplnený. Verte alebo neverte, „Autumnal“ je dobrý a na tento žáner podľa mňa veľmi vkusný produkt.