Šestnásť rokov trvajúca činnosť nezaradila bavorských mäsiarov medzi smotánku európskeho deathmetalového kolotoča, no ich status na domácej undergroundovej scéne považujme za pomerne výrazný. Prvý plnohodnotný album pod názvom Prelude To The Tragedy dokázali vydať až v roku 2004, aby o tri roky na to ponúkli ďalší sľubný úder Psalms Of The Moribund, v ktorom definitívne našli štýl a určili svoje smerovanie. Pokus o zlepšenie sa a udržanie vydobytých pozícii bol zrejme hlavným dôvodom, prečo sa dnes Defeated Sanity hlásia o slovo so svojou treťou dlhohrajúcou fošňou Chapters Of Repugnance.

Defeated Sanity sú typickým príkladom žánrovej stability. Ich doménou je maximálne hrubozrnný brutálny death metal, takže nečakajte žiadne melodické víry, výrazné gitarové sóla, či nebodaj úniky do iných žánrov v podobe progresívnych lahôdok. Podobnosť môžeme hľadať skôr v prvej vlne tradičného amerického brutálneho death metalu. Aj súčasná nahrávka má v podstate ten istý základ, ako žánrové klasiky toho času (napríklad Effigy Of The Forgotten od Suffocation). Úroveň technickej stránky tohto hudobného výplachu sa však šplhá k relatívne vysokým hodnotám. Všetko samozrejme stojí a padá na rytmike, ktorá je v tomto prípade nadpriemerná a spoľahlivá, pričom sa pridávajú výborné gitarové steny (iba jedna gitara) podfarbené hlučnou basgitarovou prácou. Keď vezmeme do úvahy predošlý album, v celkovom výraze kapely sa udialo len minimum zmien. Máme tu oveľa výraznejší vokál, ktorý je väčšmi vytiahnutý do popredia, čo pri tri roky starých žalmoch neplatilo. Podarilo sa vkomponovať i nejaké tie zvuky utrpenia (Blissfully Exsanguinated), rytmické kotrmelce a prechody do odlišných častí skladby sú častejšie (Coreced Into Idolatry) a spomeňme trebárs i odpich a značnejší ťah na bránu (prvá trojka skladieb). Celkovo ide o ničím neprekvapujúci brutal death metal toho najextrémnejšieho strihu, ktorého devízou je kompozičná kvalita a poctivá inštrumentálna stránka. Ultra brutal deatherom nemožno inak ako odporúčať, fanúšikovia technickejších spolkov, ako Obscura alebo Necrophagist, si zrejme na svoje neprídu.

Chapters Of Repugnance je veľmi dobrým pokračovaním a ďalším sľubným úderom v diskografii kapely. Ak sa autor vráti k úvodnému odstavcu tejto recenzie, musí skonštatovať, že progres v tvorbe nie je až taký výrazný, teda skôr ide o udržanie pozícii a doterajšieho statusu kapely.