Po dvojročnej pauze sa z Talianska opäť hlásia ELVENKING. Ako aj predchádzajúci album "Wyrd", aj jeho nástupcu sprevádzali nejaké tie personálne otrasy. Po nezhodách ohľadom hudobného smerovania odišiel zakladateľ kapely, gitarista Jarpen, ktorý sa staral aj o drsnejšie vokály a s ním sa odporúčal aj chlapík, ktorý zotrval v Elvenking len po dobu jedného albumu, spevák Kleid. Naopak, na miesto vokalistu sa vrátil Damnagoras. Jarpen sa ale na novom albume objavuje ale aspoň ako hosť, medzi množstvom iných známych aj neznámych mien.. Po výbornom debute Heathenreel a nasledovníkovi Wyrd, ktorý ma až tak za srdce nechytil, prichádza v tejto nekonečnej treskúcej zime album s príznačným názvom "The Winter Wake".

Už letmý pohľad na cover prezrádza, že ELVENKING sa asi chcú vrátiť na miesto, kde skončiť s Heathenreel a nadviazať naň. Krásny zimný obrázok, presne v štýle Heathenreel, dokonca aj logo je rovnako štylizované, no a takisto je to aj s obsahom. Je tu ale jedna novinka, po odchode Jarpena musí Damnagoras zvládať aj tie temnejšie party. Nejedná sa síce o nič oslňujúce, len nejaký ten výkrik, chrapot, ale zvládol to celkom fajn. V titulnej piesni dokonca s výpomocou jedného známeho hosťa. Ale poďme pekne po poriadku.

ELVENKING sa stále držia svojej línie, heavy/power metalík s veľmi silnými folkovými prvkami. Výnimočne bez intra hneď nastúpime na rýchlik s názvom Winter Wake. Že tá jazda bude veselá a príjemná, je jasné už pri prvom songu "Trows Kind". Rýchly, agresívny a s veľmi kvalitnými sólami, za ktoré by sa nemuseli hanbiť ani Helloween vo svojich pomalších strednotempových songoch. Ale čo HELLOWEEN určite vo svojej tvorbe nemajú a nikdy mať nebudú, je skvelé sólo na husličkách, nasledujúce hneď po tom gitarovom. Songy sú značne premenlivé, už v tom úvodnom, alebo druhom nájdeme magické akustické pasáže, predstavujúce tú jemnejšiu tvár kapely, striedjúce sa s technicko-melodickými sólami, alebo surovými folkovými refrénami. O tom, že ELVENKING ale pritvrdili, svedčí aj spomínaný špeciálny hosť v titulnej skladbe "Winter Wake", ktorým je Schmier z DESTRUCTION. Skladbe kraľuje melodický zborový refrén vedený Damnagorasom a potom príde jeho vokálna "bitka" so Schmierom.. Mimochodom v určitých kratučkých momentoch Damnagoras na mňa pôsobil veľmi emotívne. Mám dojem, že ten chlap so svojím špecifickým hlasom dozrieva ako víno. Netypická pieseň pre Elvenking, nielen kvôli elektronickému úvodu, ale aj tomu thrashovému feelingu. Momentálne veľmi aktuálny text o temných pocitoch zo zlej, dlhej a krutej zimy. Medzi typickými skladbami Elvenking vyniká akustická "On the Morning Dew". Prvá balada na albume, ktorá ale nie je klasickým slaďákom, skôr sa hodí k nočným chvíľam pri ohníku... Ženským hlasom v tejto skladbe je pre mňa doteraz neznáma Laura de Luca z Tystnadenu. Keď si odmyslíme Damnagorasa ,... čo rozhodne nedoporučujem, lebo jeho výkon je takmer až excelentný,... môže nám jemnosť a nežnosť tejto akustickej skladby pripomenúť taký Blackmore`s Night.

Potom samozrejme znova nastúpia tvrdšie rýchle songy. Zaujímavou sa mi zdala skladba "Rats Are Following" s množstvom prechodov a zborových refrénov, kopou melódií - tie ma v tomto songu proste dostali. Skladba má dosť netypickú štruktúru, no ale ten zvláštny refrén po niekoľkých vypočutiach som nemohla dostať z hlavy. Naopak, narozdiel od ostatných songov mi tu nesadli tie tvrdšie pársekundové thrashové party. Ďalšou netypickou skladbou je "Rose Your Dream", ktorá začína hrou na klavír a z ktorej veľmi cítiť vplyv 80tych rokov a v gitarách dotyk Def Leppard. Damnagoras je v nej proste úžasný a už myslím, že každého milovníka folk metalu presvedčí, že je Pán Spevák. Po chytľavej "Neverending Nights" opäť s výborne zapracovanými ženskými vokálmi nasleduje pieseň "Disillusion`s Reel", ktorú Damnagoras napísal ešte pre album Wyrd. Po jeho odchode z kapely ale song nebolo možné použiť a tak sa k nám dostáva až teraz. Ak mám túto krátku akustickú skladbu pomenovať jedným slovom, bolo by to.. emócie. Európska retail verzia obsahuje ešte cover od vzorov ELVENKING, SKYCLAD - "Penny Dreadful". Veselý song, kde nemôžeme zaprieť, že SKYCLAD pochádzajú z Británie. Aj keď nie pôvodná elvenkingovská, má asi najsilnejší keltský nádych. Potešila....

Od Kráľa Elfov som tentokrát dostala ešte viac, než som čakala. Keď vás album nechytí na prvý raz, dajte mu ešte šancu a postupom času si ho zamilujete. Aspoň u mňa to tak bolo. Tvrdosť, pocity, ale hlavne veselosť.. Dnes je to jeden z albumov, ktorý mi vždy zaručene spraví náladu.