Smrtiaci švédsky kolos na čele s legendárnou persónou žánru, spevákom a gitaristom Olom Lindgrenom, je tu opäť a tentokrát prináša svoj deviaty plnohodnotný zárez. O čo pôjde, už každý poriadny deather akiste vytušil. Grave sú na švédskej scéne nedotknuteľným zoskupením, ktoré sa výraznou mierou podieľalo na rozmachu deathmetalového žánru. Drevný zvuk, jednoduchosť a údernosť švédskej starej školy, ktorými sa kapela prezentuje do dnešných dní, slávili úspech už na začiatku ich vyše dvadsaťročnej kariéry. Samozrejme, na mysli mám predovšetkým prvé tri albumy na čele s dvojkou You`ll Never See, ktorým kultový status a miesto vo vitríne smrtiaceho kovu už nikto nezoberie. Ani samotní Grave nedokázali tieto vysoko nastavené latky prekonať. Ale tak to už býva.

Počínanie Grave v novom miléniu je však hodné úcty, pretože páni nie raz potešili svojich priaznivcov. Tak tomu bolo aj naposledy na symbolickom Dominion VIII, ktorým kapela oslavovala 20. narodeniny a priniesla tradične kvalitný materiál, ktorý samozrejme uspokojil tých, ktorých uspokojiť mal. S vyššími ambíciami kapela určite nepristupovala ani ku tvoreniu aktuálnej dosky Burial Ground. Tá opäť raz disponuje všetkým, čím kvalitná doska made in Grave disponovať má. Nezlomná viera v death metal a úprimná hobľovačka si určite opäť získajú srdcia fanúšikov. Obzvlášť, keď kapela stále dokáže ponúknuť aj veľmi presvedčivé a výživné pecky. Potešil rázny úvod Liberation, krásne mrazivá kanonáda Semblance in Black, brutálna rozoberačka Dismembered Mind, alebo majestátny Conquerer. Vydaril sa i záver albumu začínajúci vo vynikajúcej rúbačke Bloodtrail, v ktorej sólom hosťuje Karl Sanders (NILE), a pokračujúci v titulnom monolite Burial Ground, ktorý svojím tempom a výrazom evokuje holandských Asphyx. Kapela do playlistu zaradila aj pekne starú klasiku Sexual Mutilation, ktorá sa nachádza na rovnomennom EP z roku 1989, teda z dôb kedy kapelu tvorilo nesmrteľné trio Lindgren - Paulsson - Sandstrom. Rozhodne vydarený ťah.

Čo viac dodať k neústupčivým deathmetalovým srdciarom? Opäť raz absolútna spokojnosť, nič lepšie od kapely po toľkých rokoch pilovania svojho štýlu nemôžeme dostať. Jednoducho sa im toto všetko dá veriť a oni nás zase na oplátku dokážu stále rovnako dobre baviť. Ja osobne sa teším aj nabudúce.