Kamelot by som zaradila medzi výborné kapely, ktoré sa stále snažia dostať na výslnie powermetalu, a aj keď kvalitou často predčia "špičku", na to, aby k nej patrili, niečo im ešte chýba. Majú za sebou už celkom slušnú históriu a počet ich albumov, ktoré uzreli svetlo sveta, je taktiež úctyhodný. "The Black Halo" je už ôsmou štúdiovou nahrávkou týchto Američanov a možno práve tento album bude zlomovým bodom, ktorý vystrelí Kamelot do výšin medzi metalovú hviezdnu elitu.

Kamelot sa vždy pohybovali v powermetalových vodách, ktoré hraničili s progressom. Keď sa pozorne započúvate, možno zbadáte prvky pripomínajúce vám Savatage alebo Queensryche v ich najlepších časoch. Album je veľmi pestrý, tak nápaditý album som už dlho nepočula. A hlavne neuveriteľne vyrovnaný, nenájdete tu žiadne zbytočnosti, teda vatu. Nájdeme tu skvelé momenty.. a menej skvelé, ale stále dobré. Kameňom úrazu mnohých aj vynikajúcich kapiel býva často spevák, a to sa u Kamelot nestalo. Roy Kahn, do roku 2000 spevák Conception, disponuje neuveriteľným hlasom, jeho prejav vás strhne a je nabitý emóciami a vášňou. Priam vás vtiahne do deja. Kamelot si pozvali aj niekoľko zaujímavých hostí, započujeme ich hneď v prvom songu "March of the Mephisto" Tým Mefistom, ktorý zdatne a vydarene sekunduje spevákovi Royovi, nie je nik iný, ako Shagrath z veĺmi úspešnej blackovej kapely Dimmu Borgir. Ďalším hosťujúcim členom, ktorý tu v plnej kráse predvedie svoje umenie, je Jens Johansson zo Stratovarius. Spomínaný song je odpal, akým sa patrí začať. Energický, chvíľami až strach naháňajúci a temný, a pritom veľmi, veľmi silný. Komu je po chuti niečo rýchlejšie, poteší sa hneď nad druhou skladbou "When the Lights Go Down". Klasická skladba v duchu starších Kamelot, speedová vecička s pár progresívnymi prvkami a znova klávesovo-gitarovým sólom v štýle Stratíkov. Tretí song "The Haunting" sa nesie znova v strednom tempe, je veľmi chytľavý a pritom niekedy vám z neho bude až mráz po chrbte prechádzať. Hosťom v songu je Simone Simons, holandská mezzosopranistka z kapely Epica, jej hlas dodal tomuto songu v istých častiach skutočne veľkolepý nádych. Ďalším prekvapením je pre mňa "Abandoned". Neviem, či túto skladbu nazvať baladou. Je to skôr smutná, dramatická a vášnivá spoveď takmer až s klasickým nádychom. Niekedy spojenie kapely s orchestrom nebýva šťastným riešením, ale Kamelotom sa to podarilo a počujeme to dokonale aj v tejto skladbe, ktorá mi chvíľami takmer vháňala slzy do očí. Zaujala ma aj skladba "Moonlight", ktorá ma veľmi emotívny refrén, pričom ale gitary sú skoro až thrashové a veľmi jednoduché. Jeden rytmický riff sa nesie celým songom, ale nie je to nuda, práve naopak, skvelo tam sadne a trefne podfarbuje neuveriteľný Kahnov hlas. Dvanásta skladba, "Memento Mori", je 9 minútová epická záležitosť, snáď najdlhšia v tvorbe Kamelot a jej pestrosť dokonale ukazuje, čoho sú Kamelot schopní; paleta zvratov, emócií, sily, melanchólie, vášní, pocitov, všetkého, čo si len dokážete v powermetalovej hdbe predstaviť. Čistá nádhera...

Nemá zmysel rozoberať všetky songy albumu, pretože toto by bola potom véééľmi dlhá recenzia. Na každom je niečo pozoruhodné a skutočne to stojí za to objaviť. Máme tu ďalšieho kandidáta na album roku... A pre mňa je zatiaľ "Black Halo" asi najväčším a najmilším prekvapením tohto roku. Určite si týmto albumom získajú mnoho nových priaznivcov, ktorí ich doteraz prehliadali.