Tom “Necrocock” Kohout je pomerne akčný podivín, ktorý je takmer neustále zahltený svojími (nielen) hudobnými aktivitami. Popri vlastnom sólovom projekte s eponymným názvom ukája svoje úchylné chúťky v nemenej významnom KAVIAR KAVALIER, s ktorým už v deväťdesiatych rokoch dokázal slušne rozvíriť hladiny na tuzemskej scéne (dodnes mám v pamäti kazetu s minimalistickým modro-žltým obalom “Dreams Of Kaviar”). Nehovoriac o jeho aktivitách v ďalšom relaxačnom projekte NIGHT VISION, či dokonca znovuoprášenej avantgardnej legende MASTER’S HAMMER.

Ak nepočítame 7” EP “Die Urinal Therapie”, po takmer piatich rokoch tu máme plnohodnotnú dávku injekcie návykových fetish obscesií v podobe úchylky KAVIAR KAVALIER. Nakoľko album “Bukkake Express” bol nasiaknutý spermiami z vtedajších čerstvých sexturistických zážitkov Necrococka z Juhovýchodnej Ázie, novinka “Musik aus Ordinationen” je lekárskym predvolaním do jeho legendárnej zatuchlej ambulancie, kde sa odohrávajú tie najzvrátenejšie akty a zákroky.

Tématicky sa vraciame ku klasickej koncepcii, ktorá je pre pre tento projekt príznačná. Z dnešných K.K. však už nebehá ten nepríjemný mráz po chrbáte, ako v prípade zrejme najobscénnejšieho diela “Studio Y” (2002). Lenže Necrocock ani nemá za účelom tento svojský model doslova opakovať. Svoj najväčší fetish a určitý vyšinutý narcizmus s tým spojený i s patričnou dávkou irónie velebí najmä v textoch plných bizarností. Onen mrazivý a zatuchlý chlad sa svojim spôsobom vytratil zrejme aj skutočnosťou, že na “Musik aus Ordinationen” dopĺňajú nerozlučnú dvojicu Necrocock – Marcel ešte ďalší dvaja členovia; niekdajší basgitarista Sambar a (pre mňa neznáma tvár) Pitterling, ktorý oživil nahrávku živými bicími. Základnú zostavu navyše dopĺňa celá rada hostí z mäsa a kostí. Album znie uniformnejšie a živočíšnejšie. Možno povedať, že hudobne nadväzuje na svojho orientálne podaného predchodcu “Bukkake Express” i s potrebnou dávkou pornografie (dokonca tu nájdeme akýsi dozvuk v podobe bonusu “Asia Beauty”).

Dostať sa mu pod kožu je však tvrdší oriešok, než sme zvyknutí. Prelúskať sa do jeho útrob je možné až niekoľkonásobným posluchom, kedy objavujete tie ukryté prapodivnosti. Nemôžem si pomôcť, ale najväčší problém vidím v tom, že absolútne sa ma nezmocňuje ten podmanivo nepríjemný pocit, že by sa ma hudba dotýkala, akoby vychádzala z ordinácie (ako napovedá samotný titul) takto svojrázneho a vyšinutého lekára. V kontexte svojho autora neprináša “Musik aus Ordinationen” v zásade nič šokujúce. Ide o štandardný model á la Necrocock. Zatiaľ kým široko ďaleko na hudobnom poli sa jedná o unikát, ktorý nemá samozrejme obdoby. Je tu všetko, čo sa od Necrococka očakáva, lenže v jeho prípade (mysliac s jeho chorobným potenciálom) je to trochu málo. Pokiaľ lesnou hudbou výsostne exceloval, hudbou z ordinácie iba nanovo lemuje už dobre známe temné vykachličkované chodbičky starých zatuchlých nemocničných kliník.