Počiatok kariéry týchto nórskych fešákov sa niesol v znamení true black metalového razenia. Súčasná podoba kapely už poukazuje na diferentné hudobné dimenzie, hoci hrdý nórsky blackmetalový punc v nej kulminuje i naďalej. Prirodzený vývoj dospel na prelomovej Armade (2006) a od nej sa už hudobná zložka zoskupenia dramatizuje, pribúdajú zbory, čoraz epickejšia vrstevnatosť skladieb, pátos a v neposlednom rade sa čiastočne uberá aj zo surovosti. Piaty zásek Reptilian, ktorý je typologicky prirodzeným nástupcom dva roky starého Kolossus, sa nachádza priamo v srdci týchto charakteristík. Poďme však analyzovať ďalej a podrobnejšie sa pozrieť na jednotlivé klady a zápory aktuálneho materiálu.

Keep Of Kalessin sa z hlbokého undergroundu vypracovali do širokého povedomia extrémne metalových fanúšikov, za čo vďačia predovšetkým vyššie spomínaným a veľmi úspešným doskám Armada a Kolossus. Asi nie príliš príjemným prekvapením pre fanúšikov bola ich účasť a úspešné počínanie v tohtoročnej nórskej verzii Eurovízie Melodi Grand Prix, v ktorej so skladbou The Dragontower obsadili tretie miesto. Kapele naozaj prospieva melodická tvár, navyše oplýva vrcholným tvorivým kumštom, čo dokazuje väčšina hracej plochy aktuálneho albumu. Avšak práve spomínaná The Dragontower bude zrejme tŕňom v oku mnohým poslucháčom, keďže sa jedná o príliš gýčovú záležitosť s až príliš primitívnym refrénom. Oveľa lepšie si kapela vedie v epických monštrách na čele s úvodnou paľbou Dragon Iconography. Neskôr ponúka nádhernú, dômyselne vystavanú The Awakening s veľmi účelným využitím zborových vokálov. Medzi ďalšie očarujúce momenty môžeme zaradiť aj rýchlu, takmer až death metalovú paľbu Leaving The Mortal Flesh, kde si kapela naplno vynahradzuje pomalšie a uvoľnenejšie medzihry z predošlých skladieb. Pokojnejšie vody, dôraz na melódiu a gradáciu prináša Dark As Moonless Night, avšak podobne ako v predošlej skladbe sa tu stretávame s agresívnejším poňatím vokálu. Záver skladby možno opäť pripomína určitú gýčovitosť, tentokrát je však všetko v únosných normách. The Divine Land znova prináša svieži vietor do plachiet. Výborné slohy s dvojkopákovým hromobitím a Thebonovým naliehavým výrazom, skvelé prerody do refrénov a na záver dávka zborov, s ktorými to kapela nijak nepreháňa, ale keď sa ich rozhodne využiť, výsledok stojí za to. Gitarová práca albumu možno nie je až taká nápadná, no v posledných dvoch skladbách naplno vykvitne. Majestátnym riffom začína štvrťhodinová titulná obluda Reptilian Majesty, v ktorej Obsidian a spol. neponúkli ani jedinú hluchú sekundu. Je tu všetko, čo zdobí súčasných Keep Of Kalessin. Stále výrazný blackový nášup, skvelé melodické gitarové linky, pestrá paleta hlasových prostriedkov, schopnosť zdramatizovať a premeniť skladbu do pokojnejších dimenzií. Jednoducho radosť počúvať toto skvelé vyvrcholenie.

Reptilian presvedčil moju maličkosť. Keep Of Kalessin sa naozaj vydávajú správnym smerom a ak sa dokážu vyhnúť maličkým zaváhaniam, nabudúce môžeme mať do činenia s ďalším vrcholným opusom ich kariéry. Armada ostala nepokorená, no Keep Of Kalessin, napriek rôznym očakávaniam a neistotám z radov kritikov, naplno preukázali svoju silu.