Čo sa dialo začiatkom roku 2004 okolo fínskej kapely Stratovarius, vie asi každý fanúšik melodického power metalu. Slovné aj fyzické potýčky dvoch Timov vyústili do ohláseného odchodu Tima Kotipelta a bubeníka Jorga Michaela. Nasledovalo angažmá speváčky ako vystrihnutej zo S/M porna Miss K. a následne jej odchod bez toho, aby sme mali možnosť počuť čo len tóninu s jej vokálom. A to ju Tolkki vychvaľoval až nad nebesá. Potom nasledovalo vyhlásenie, že Stratovarius nikdy nebude hrať v inej zostave, pretože to už nebude ono. Ďalej kapela ohlásla posledné koncerty v pôvodnej zostave .. a pridávala ďalšie a ďalšie .. nakoniec dnes v čase písania tohoto článku to až tak žhavo s rozpadom nevyzerá. A ako sa s tým všetýkm vyrovnával blonďáčik so sladkým výzorom - Timo Kotipelto?

Miesto zúfania si depresie kompenzoval v skladaní nových pesničiek na album, ktorý dostal príznačný názov - Coldness = chlad. Podľa Timových slov sa veselý album vzhľadom na jeho psychické rozpoloženie ani nedal očakávať. Nuž a keď som ho počula po prvý-druhý raz, tiež vo mne zanechal nejaké chladné pocity. Napriek hviezdnej zostave sa totiž nejedná o žiadnu hitovku, ale ani o vyslovený prepadák. Máme tak dočinenia s viacmenej priemernou nahrávkou, ktorá potrebuje čas, aby ste jej prišli na chuť.

A čo sa týka jednotlivých songov? Kotipelto nepoužíva až také závratné výšky ako na druhých Elementoch so Stratíkmi, ale napriek tomu jeho spevácky výraz sa aspoň v prvých štyroch pesničkách blíži Stratovariusu. Takisto nečakajte žiadnu orchestrálnosť ako u Elements, ale už pri prvej "Seeds of Sorrow" je úplne jasné, že vplyv Stratovarius len tak nezmažeme. Je to jednoduchý speedový song s výrazným refrénom. Nič, čo by speedmetalistu urazilo. Druhá "Reasons" pokračuje v pomalšom tempe, je to hardrocková pecka s tvrdými gitarkami. Podobne aj tretia "Around", ktorá je ale menej vydarená a nejak výraznejšie ma nezaujala. Metalovejšia a rýchlejšia je "Can You Hear the Sound", ktorá sa presne trafí do vkusu Strato-fans. No štvrtá pesnička je zároveń je aj poslednou, ktorá sa mi výrazne vryla do pamäti aj po mnohonásobnom vypočutí. V každej ďalšej sa nájdu nejaké skvelé momenty, v každej sa nájdu vplyvy Stratovarius, hoci sa nesú v pomalšom depresívnejšom tempe. Príjemné, ale nič svetoborné. Technická stránka super, ale nápady .. nuž, je dobre, že v Stratovariuse bol Tolkki presvedčený, že je tým najlepším skladateľom a ostatných moc k slovu nepustil. Ale sto ľudí, sto chutí a preto nepochybujem, že priaznivcov si nahrávka určite nájde. No ja radšej, keď už budem mať potrebu počuť Kotipeltov hlas, siahnem po "Episode"..alebo kľudne aj "Elements part 1." ...