V poslednej dobe mnoho ľudí tvrdí, že old-school heavy metal nie je mŕtvy a titáni znova povstávajú. V roku 2003 vyšla novinka Maiden, v roku 2004 Saxon, tento rok sa všetci heavymetalisti tešia na návrat Judas Priest a ak Pán Boh .. ehm .. Odin dá, tak aj na novinku Manowar. Avšak popri týchto veľkých udalostiach prebehla jedna v úplnom tichu a bez povšimnutia  vydanie debutu fínskej kapelky Machine Men.

Prvý dojem? Obal albumu nijak extra zaujímavý, spevák s image typu HIM.. hm, hm, no čo si len o tom myslieť.. Ale tak, ako prvý dojem pri ľuďoch občas klame a oplatí sa pozrieť aj pod povrch duše a niekedy tám nájdete to najnádhernejšie, čo vás úplne očarí, takisto to platí aj pri tejto úžasnej nahrávke. Netreba súdiť podľa obalu.. Najväčšou výhodou tejto kapelky je spevák... Taký hlas sa len tak nevidí.. k Brucemu Dickinsonovi boli prirovnávaní mnohí, vrátane Andrého Matosa, ale najbližšie má k nemu určite práve spevák Machine Men, Toni. V niektorých chvíľach mám fakt pocit, že počúvam Bruca.. aj keď presnejšia charakteristika Toniho hlasu by bola asi .. dve tretiny Dickinson, tretina Tobias Sammet. Slušný potenciál, čo myslíte? A Machine Men ho využili fakt dokonale. Ich hudba bude určite prirovnávaná k Maiden, ale upresnila by som to. Typický Maiden v pár songoch počuť, o tom nižšie, ale ich tvorba sa asi najviac blíži Dickinsonovej sólovej tvorbe, albumy Chemical Wedding, a hlááávne Accident of Birth... vlastne, niet sa čomu diviť, aj ich názov napovedá o tom, kto bol ich vzorom. "Machine Men" je jedným zo songov z Chemical Wedding..

Prvý song, "Against the Freaks", tento názor vo mne len utvrdil. Machine Men si zachovávajú ten podobný sound, aj podobné prvky, ale majú svoje vlastné nápady. "Against the Freaks" to proste rozbalí energicky a vo veľkom štýle.. Druhý song, "The Gift", sa poohliadne po powermetalovejších vodách. Ale napriek tomu, že na iných albumoch by tento song čnel do výšin, v prípade Scars and Wounds je asi jeden z najslabších."The Beginning of the End" vôbec nezodpovedá svojmu názvu. Začína jemným úvodom a potom sa prehupne do celkom pochmúrnej atmosféry. Refrén, opäť jemný, je skutočne pozoruhodným momentom tohto albumu. Veľmi príjemna skladba plná nálad a pocitov. "Silver Dreams" je opäť rýchlejšieho rázu, snáď aby sme moc nezosentimentálneli. Nevyhnem sa tomu, proste čisto Brucovská skladba, s krásne vrstvenými vokálmi a Maidenovským sólom. A po nej prichádza skladba, ktorá sa podobá na staré časy Maiden, asi najviac z dôb Powerslave. "Man in Chains" ..nakoniec, spomeňte si, ako bol Eddie zobrazovaný v tých časoch .. v reťaziach :) Nasledujúce dve skladby sú drsnejšieho rázu, dokonca "pri Victim" ma zo začiatku napadol aj Judas Priest, avšak potom prichádza paľba, akú na heavy/powermetalovej scéne reprezentujú napr. Mystic Prophecy, teda hlavne refrén mi ich pripomenul, v kombinácii s Dickinsonovou skladbou "Freak". Možno vrcholom albumu je pre mňa titulná skladba "Scars and Wounds". Začína tak krásne, emotívne, je plná nálad a v niektorých momentoch človeka fakt z Toniho vokálu až mrazí v zátylku. V niektorých momentoch by ma asi nikto nepresvedčil, že toto nie je Bruce Dickinson... Hlavne ten záver v štýle Chemical Wedding. Na záver vás čaká ešte niekoľkominútové ticho a ako bonus akustická verzia "Scars and Wounds" za zvuku vetra...

Sama sa to bojím povedať, ale Machine Men v poslednej dobe počúvam o čosi radšej ako Maiden. Pretože sú ako oni, možno skoro tak dobrí ako oni v ich najlepších rokoch. Ich tvorba sa im veľmi približuje, ale má veľmi moderný nádych. Nápady chalanom tiež nechýbajú, pri počúvaní tohto albumu som sa ani raz nenudila, nemala som pocit, že nejaká skladba je "vatou". Vytkla by som mu možno naopak krátkosť.. Ak metalový boh nad nami bdie a je spravodlivý, Machine Men sa raz stanú nástupcami Ironov. Majú šancu vliať novú krv do žíl už trochu unavenému heavy metalu. Som týmto albumom skutočne nadšená a ak sa budú len zlepšovať...rozhodne odporúčam. Neexistuje, aby sa to nepáčilo človeku, ktorý má rád heavy metal a aspoň trošku Bruca Dickinsona a Maiden. Ja nemám problém ani s tým, že Brucovu tvorbu dosť kopírujú, (teda skôr jeho štýl) pretože album sa im vydaril na jednotku s hviezdičkou.. Možno som skutočne albu prechválila do výšin, ale zaslúži si to. Machine Men sú pre mňa najväčší objav poslednej doby.