Po Rusku, krajine neobmedzených možností, sa iste pohybuje veľa nadaných muzikantov. Bohužiaľ, aj keď sú ich určite stovky, ich talent zostáva neobjavený. Ale dielom osudu sa sem-tam na svetlo božie nejaká tá ruská kapelka prederie. Tentokrát je to moskovské orchestrálno - progresívne zoskupenie Mechanical Poet, ktoré vzniklo na troskách experimentálneho avantgardného spolku Glazemaker. Prvú demonahrávku vydali v júni 2002, a to 9 skladbovú "Trace of the Dead Leaf", kde predstavili prerobené kúsky Glazemaker a už toto demo zožalo úspech v moskovskom hudobnom undergrounde. Po tvrdej práci a personálnej zmene na poste speváka v roku 2004 vydávajú EPčko "Handmade Essence" a plnohodnotný debut "Woodland Prattlers", s ktorým máme dočinenia práve teraz..

Už keď si prezriete CDčko s krásnym komiksovým 20 stranovým bookletom, musí vám byť jasné, že sa bude jednať o ďalšiu metal operu. Vlastne, nenazývala by som to metal operou, ako skôr metalovým filmom bez obrazu.. aj back cover albumu je spravený ako plagát k hollywoodskemu trháku. A keď vložíte CD do prehrávača, už pri intre "Main Titles" niet pochýb, že ste sa ocitli v svete ruských lesných stvorení. "Main Titles" skutočne znie ako soundtrack k filmu. Druhý song po takomto intre by som ani nečakala. Jedna z mojich favoritov tejto placky, powermetalová rázna pecka "Stormchild". Má to silu.. ale umenie Mechanical Poet nie je len v powermetalových nárezoch. Na jednotku zvládajú všetky žánre. Poklonu si zaslúži spevák Max Samosvat, tak neuveriteľné množstvo polôh skutočne nezvládne hocikto. Od powermetalu prechádzajú Poeti akoby nič ku gotike v atmosferickom songu "Sirens from the Underland" a cez rozprávkovú inštrumentálnu vložku "Will O' The Wisp" nás vedú lesnými chodníčkami ďalej do power/prog metalových vôd so silnými orchestrálnymi prvkami. Problém im nerobí ani vytvoriť silné melodické refrény, pri ktorých by ste sa akoby vznášali na vodnej hladine.. ("Old Year's Merry Funeral") a ďalej preplávame k skutočnému epickému dielu "Natural Quaternion", ktoré začína ako pochmúrna mrazivá gotika, ale na priestore 11tich minút vydá postupne všetky krásy tvorby Mechanical Poet. A aby z toho mali poslucháči ešte väčší guláš, Mechanical Poet nám ešte pridajú aj polku.. ("Swamp-Stamp-Polka") a v záverečných titulkoch aj valčík ("End Credits"). Hlavne "Swamp-Stalk-Polku" treba brať trocha s nadhľadom, lebo tu tvorba Mechanical Poet už zachádza do recesie a výstrelkov .. No neviem, dobrovoľne by som asi také šialenosti nepočúvala, ale do konceptu albumu to zapadá.

Suma sumárum - "Woodland Prattlers" je znova jeden originálny album. Chvíľami až vtipný, chvíľami atmosferický, plný nálad a určite má dar vás vtiahnuť do svojho deja. Opäť jeden vynikajúci debut a nečakané prekvapenie.