Keďže pôvodnú tvorbu českej legendy Master’s Hammer mám celkom rád a Necrocock v minulosti pôsobil ako gitarista práve tejto formácie, na CD Praktiky pohřebních ústavů som sa veľmi tešil. Očakával som niečo podobné, kvalitne zahraný klasický black metal. Do rúk sa mi však dostalo CD, pri ktorého hodnotení som dosť v rozpakoch. Myslí to ten chlap vážne? Alebo je to paródia? Dúfam, že to druhé... Jednotlivé skladby asi nemá zmysel popisovať, sú v podstate žánrovo jednotné. Základ tvoria klávesy a spev, ktorým sekundujú gitary a bicie. Gitary znejú dosť nekonzistentne, keby som nepoznal Master’s Hammer, myslel by som si, ze Necrocock drží v rukách gitaru prvýkrát. Piesne majú spoločné témy – smrť, pochovávanie, pitvy... samé príjemné veci. Bonusové tracky “Prázdniny” a “Oligofrenní dívka” sú elektronickejšie ako zvyšok CD a pravdepodobne naznačujú smer, ktorým sa bude Necrocock vo svojej tvorbe ďalej uberať. Pre mňa osobne najzaujímavejšou je multimediálna časť CD, na ktorej sa podla mňa Necrocock vybláznil najviac. Obsahuje klipy k bonusovkám a jeden… “dokument”. Uvidíte v ňom polonahého “mistra”, ako tenkým hláskom rozpráva o vzniku skladieb a túli sa pritom k bábike. Videoklipy sú dosť ťažko stráviteľné. Nie, že by boli plné krvi alebo výkalov, ale určité časti by som označil za priam psychopatické. Napríklad “Prázdniny” som po scéne s igelitovým sáčkom akosi nevládal dopozerať… Nič pre “slabšie” povahy. Ale ináč som sa pobavil. Neviem, čo by som ďalej napísal. Žiadne hudobné orgie sa nekonajú, ide skôr o srandu. Toto CD beriem s nadhľadom a som zvedavý, čím nás Necrocock prekvapí nabudúce.

P.S.: Ak by tento album NÁHODOU nebol myslený ako čistá recesia, ale ako vážny počin, hodnotenie by bolo skôr 2/10...