Place Vendôme, parížske námestie (Place znamená vo francúzštine námestie), ktorého stavba sa začala za obdobia vlády Ľudovíta XIV., dodnes ostáva jedným z najznámejších námestí na svete a láka do svojich miest tisíce turistov ročne. Toto miesto zrejme zaujalo aj niekoľko hudobníkov, ktorí si Place Vendome zvolili ako názov svojho nového projektu. V jeho čele za mikrofónom nestojí nik iný, ako pre mnohých ešte stále božská postava rockovej scény, ktorá akože teraz tak veľmi neznáša metal.. Michael Kiske. Obklopil sa ľuďmi z Pink Cream 69, Dennisom Wardom, Davidom Readmanom a Alfredom Kofflerom, ktorí mali na starosti písanie songov. Na albume si nakoniec zahrali Ward z PC 69 na basu, jeho kolegovia, Reitenauer na gitaru a Zafiriou na bicie a Gunther Werno z nemeckých progmetalových Vanden Plas sa postavil za klávesy. Aká irónia, ako sa osud Michaela znova preťal s Pink Cream 69. Predsa práve ich bývalý vokalista Andi Deris nahradil Michiho v Helloweene...

Michael ale len tak ľahko metalový projekt neurobí. Hoci poslednú dobu hosťoval na nahrávkach Tribuzy a Edguy, sám si vybral inú cestu, akou je powermetal. Žiadne výšky, žiadna brutálna rýchlosť ani zabijácke riffy, čakajte skôr jemnú pohodovú rockovú muzičku, pri ktorej si človek oddýchne. Napriek tomu , pár metalových riffov sa počas nahrávky objaví a Place Vendome je určite Michaelova najtvrdšia nahrávka od dôb odchodu od Helloween, samozrejme ak nerátame jeho účinkovanie v rôznych metalových projektoch. Veľa vám už určite napovedal žáner Melodic Rock / AOR. Atmosféra a mnohé prvky nahrávky sa najviac blížia úspešným rockovým kapelám z konca 70tych rokov ako sú Foreigner, alebo Journey. Podobu vidíme, resp. počujeme už v úvodnom songu, ktorý začína tvrdým rockovým riffom, po chvíli sa pridajú progresívne klávesy a práve v zborových refrénoch je práve cítiť ten feeling, ktorý mali horespomenuté kapely. V tomto songu, "Cross the Line", je refrén veľmi melodický a aj keď je jednoduchý, je pomerne dosť chytľavý. Výborným songom je "I Will Be Gone", skladbička v strednom tempe s pár skutočne vydarenými riffmi, znova s typickými "70ties" refrénmi. Nasledujúca "The Setting Sun" začína ako heavymetalová baladka, je to kľudná skladbička, ktorá vás bude unášať na nekonečných vlnách pohody. Veľmi príjemný song. Keďže album je dosť pestrý, takmer každá skladba je iná, sú vhodne prestriedané a obsahujú celkom dobré nápady, nikoho neprekvapí, že po baladickej skladbe nasleduje znova veselšia, vlastne asi najveselšia skladba z albumu, a to titulná "Place Vendome", ktorá vás vytrhne zo sna, kam ste sa dostali s predchádzajúcou piesňou. Podľa mňa ale jednoznačne najlepšou skladbou na albume je "Right Here", čomu určute dosť napomohol veľmi výrazný refrén, ktorý mi utkvel v pamäti už po prvom vypočutí. Toto je asi hitovka albumu, ktorá by mohola bodovať aj v rádiách, keďže sa jedná o nenáročnú, pohodovú muziku.

Michael Kiske po mnohých prešľapoch znova nahral album, ktorý má šancu osloviť pomerne širokú obec poslucháčov. Mne osobne ako priaznivcovi helloween éry je ľúto, že predsa len už nemá vzťah k metalu, ale Place Vendome je určite kvalititatívny pokrok rázne vpred. Ak je toto cesta, ktorú si Michi vybral, myslím, že neurobil zle.