Parta okolo Tomasa Elofssona reprezentuje ten najčistejší švédsky old school death metal. Aj keď Sanctification nepatrí medzi žiadne legendy, ktoré by tu s nami prežívali už od konca osemdesiatych rokov, podľa ich soundu by sa dal usúdiť opak. Predsa len, zostavu tvorí partia, ktorá sa angažuje vo viacerých bandách a v tomto projekte vydávajú svoj druhý počin. A to za výdatnej pomoci Petra Tägtgrena a jeho Abyssu. Je preto jasné, že chlapi vedia, čo to ten death metal je.

Nepoznám síce ich predošlý zápis Misanthropic Salvation, no sotva sa dá dúfať, že by sa dal v hudbe Sanctification predpokladať nejaký posun. Je to totiž klasický hrubý, nie príliš technický švédsky death metal s dôrazom na atmosféru, ktorá sa podľa mňa celkom vydarila. To isté by sa dalo povedať o zvukovej stránke, ktorá staromilca musí potešiť. Sanctification to hrajú dobre, ale na tejto doske vidím málo takého, čo by ma malo doslova zostreliť. Na novej doske Vomitory sa to veru našlo a tých momentov bolo dosť. Kapela cituje staré dobré časy so cťou, pričom sa najviac približuje k legende Grave a ich slávnym časom. Avšak ničoho naviac a ani prekvapivého nečakajte. Tracklist je vyrovnaný a vyvážený, ale chýba mu poriadna hitovka. Najbližšie k nej má asi záverečná Storm v ktorej si zareve aj Magnus Broberg alias Emperor Magus Caligula, všetkým dobre známy z black metalovej úderky Dark Funeral. No a vokálov sa ujme aj pán producent Peter Tägtgren a to v Eternal, či Black Reign. Tieto veci však zbadáte len s veľmi pozorným uchom a v podstate nič neriešia.

Black Reign je dobrý death metalový album a po jeho vypočutí odíde čistokrvný old school fanúšik spokojný. Pre mňa je to však trocha málo, navyše v tomto roku sa ešte určite stretneme s kvalitnejším death metalom. Napriek tomu si myslím, že vypočutím aktuálnej dosky Sanctification rozhodne nič nestratíte.