Hovorí vám niečo meno kapelky Slough Feg? Predpokladám, že väčšina z vás odpovie záporne, takisto ako ja pred pár dňami. Pri pohľade na cover s pravekými ľuďmi som naozaj nevedela, čo mám očakávať. Nahrávka, hoci trvá len niečo cez 38 minút , je rozdelená do 14tich trackov. Takisto neobvyklé, pokiaľ vezmeme v úvahu fakt, že tvorba Slough Feg neobsahuje príliš veľa intier a vsuviek, ako to urobili napríklad Blind Guardian na legendárnom albume Nightfall in Middle-Earth.

Názov Slough Feg, prednedávnom ešte The Lord Weird Slough Feg, pochádza z írskej mytológie a označuje jedného starobylého hrdinu. Okolo írskej mytológie sa krútia aj texty tejto nádejnej kapelky, hoci na tomto aktuálnom albume spracovali hlavne tématiku gréckych bájí - škoda, že promo kópia texty neobsahovala... Keltský vplyv je v ich tvorbe veľmi cítiť, hoci sú Američania... dávajú na zadok hociktorej "keltskej" britskej kapele. Nepoužívajú folkové nástroje, ako sú husličky a podobne, ale starobylý nádych je cítiť aj z rytmu a tempa a korunu tomu nasadzuje hlas speváka Mika Scalziho, (je takisto spevák a gitarista kapely Hammers of Misfortune) ktorého farba hlasu perfektne pasuje k textom aj celkovému zameraniu kapely. Má taký správne írsky nahnevaný hlas a pritom znie veľmi melodicky... Nebyť toho keltského nádychu, pripomenie mi Manilla Road.

Kratučký gitarový nárez "Robustus" vás môže pomýliť svojou agresivitou a thrashovosťou, ale pravá tvár Slough Feg sa ukáže už v dvojke "I Will Kill You / You Will Die". Veľmi melodický song, s dvojitou gitarovou salvou pripomína najlepšie časy Iron Maiden. Prvky týchto legendárnych Angličanov sa nesú prakticky celou nahrávkou, hoci Slough Feg si pritom zachovávajú vlastnú tvár. Vplyv je jasný, ale ani v najmenšom heavymetalové legendy nekopírujú, ich tvorba je folkovejšia a dosť odlišná. Ale takisto sa tieto prvky aj v ďalšej mininštrumentálke "Portcullis", v ktorej sa objaví aj výrazná basová linka á-la Steve Harris. Výborným songom je aj štvrtá "Hiberno - Latino Invasion", s pestrými melódiami a epickým nádychom. Inú tvár kapely predstaví akustická "Atavism" so starobylým a tajomným nádychom. Ich tvorba je veľmi pestrá a som si celkom istá, že album vás nebude nudiť ani minútku. Či už vás rozveselí rockovo bluesový nádych "Starport Blues", ktorý by sa nestratil ani na prvej, takmer až nemetalovej nahrávke Iron Maiden, prípadne albumoch Thin Lizzy, alebo prvých Black Sabbathoch... čí vás na bojovú strunu naladí pochodový "Man Out of Time", ktorý sa v akustických pasážach poohliadne za odkazom Uriah Heep, prípadne vám svoje epické, takmer až speedové krásy predvedie "Atavism II", tento album vás len tak ľahko neomrzí ani po Xtom vypočutí.. Nie je zbytočne dlhý, taký akurát. Ako v dobách rozkvitania heavymetalu, keď sa dĺžka dnes už legendárnych albumov pohybovala okolo 40 minút. Nápadov napriek tomu obsahuje nespočetné množstvo. Jasné, dôrazné a úderné. Bez zbytočných čačiek, ktoré by k ich muzike ani nesadli. Gitarová jazda, po ktorej vám zovrie krv v žilách. Čo len chcete viac?

Vždy je radosť poznamenať, že sa objavila nová nádej a čerstvá krv v žilách heavy metalu. Slough Feg ale nie sú žiadni nováčikovia na scéne, Atavism je už ich piaty album a na metalovej scéne sa pohybujú už 15 rokov. Zvláštne, že doteraz o nich nebolo počuť. Po novinkovom albume som si ale istá, že meno Slough Feg sa medzi metalistami začne skloňovať čím ďalej, tým častejšie.