SOEN je možné považovať za určitý druh superkapely, i keď v tomto projekte to bude asi prvýkrát tento rok, čo sa v ňom neangažuje Mike Portnoy. S jemným vtipom na úvod si však ale poďme predstaviť členov tohto úžasného zoskupenia. Je pravdepodobné, že mnohých z vás k nemu doviedlo ako prvé meno Martína Lópeza, niekdajšieho dlhodobého bubeníka švédskych OPETH. Už to bolo samo osebe výzvou pre každého fanúšika jeho bubnovania. Ale čo ak na pomoc pri vypĺňaní rytmickej sekcii pribehne Steve DiGorgio? O kapelu „gigantických“ rozmerov je postarané.

Doplňme si však i zvyšné mená. Tým prvým je spevák Joel Ekelöf, ktorého predchádzajúce pôsobisko bolo v kapele WILLOWTREE, kde zrejme naozaj spieval bútľavým vŕbam. Posledným členom v osudí je neznámy gitarista Kim Platbarzdis. Kapela začala svoju nie až tak aktívnu činnosť už v roku 2005, ale až vo februári 2012 sme sa dočkali prvých plodov ich práce. A že sú to plody hodné rajskej záhrady, je nepochybné.

Čo vám ako prvé udrie do uší a stane sa opisným znakom kapely od prvého momentu, sú nadmieru silné vplyvy skupín TOOL a OPETH. Kapela sa bez okázalostí púšťa do vôd, v ktorých tieto dva fenomény fungujú už po dekády. Mysleli by ste si, že ak si chcem vypočuť OPETH či TOOL, tak k tomu nepotrebujem tretiu stranu. A mali by ste pravdu, keby Cognitive nebol taký vynikajúci album. Čo okrem hudby samotnej dotvára ten pocit podobnosti, je spevák Joel. Nielen, že vyzerá ako Maynard Keenan, ale dokáže aj spievať v jeho špecifických polohách či zafarbeniach. A to, že evokuje Mikaela Åkerfeldta, je určite odvodené aj od jeho koreňov. Má typicky švédske melodické vyznenie. Album pozostáva z desiatich skladieb, pričom každá je definitívne osobitá. Po krátkom intre v podobe Fraktal nasleduje Fraccions, čo je prvý silný stret so spomenutými evokáciami. Riffy, rytmika, spev, to všetko navodzuje atmosféru Lateralus či 10,000 Days. Vplyvy sú jasné a nepopierateľné. Ak by ste chceli, môžete takto spodobovať do nekonečna.

Ale pravdou ostáva, že skladby, ktoré počúvam, sú jedinečný originál. Vynikajúca práca, hra s detailmi, chytľavý popevok a finále v podobe priam sakrálneho spevu. Veľmi umocňujúci moment prenášajúci do katedrál. Vzorec: kvalitné a premyslené riffovanie s rytmickými varietami a striedaním vokálnych polôh funguje dokonale. K mojím obľúbeným patria skladby ako Oscillation, ktorá mi svojím úvodným a záverečným „hrabkavým“ riffom nedá nespomenúť MESHUGGAH a skladbu Bleed. Nasledujúca Canvas, má hĺbku aj po textovej stránke a vyznačuje sa opäť jedným z vynikajúcich refrénov. Záverečná Savia sa dokonca dočkala svojej podoby vo formáte videoklipu. Takže singel na záver albumu. Táto skladba má všetky predpoklady pre pritiahnutie poslucháčov, lebo ako vždy, ale tentokrát možno ešte o niečo viac, zaužívaný vzorec funguje bezchybne.

Je veľmi ťažké niečo uprieť skladbám. Možno len malý detail, prečo neexperimentujú, nevydajú sa nevyšliapanou cestou a nebudú tvoriť na úkor iných kapiel. Preto lebo nemusia! To, čo vytvorili, je bezpochyby svojské, i keď popierať vplyvy by bolo nezmyselné. Radšej budem počúvať kapelu, ktorá dokáže pretaviť zaužívané nápady do nových skladieb ako počúvať tie stovky kapiel, ktoré bezhlavo kopírujú iné. A vzhľadom k tomu, že pravdepodobnosť nevydania novinky zo strany TOOL je vysoká, tu, milí fanúšikovia je alternatíva. A to nie hocijaká! Verím, že SOEN ukojí chúťky aj tých najnáročnejších.