Priznám sa, že novú nahrávku THE GATHERING bolo pre mňa tak obtiažne uchopiť (a to aj napriek jej výrazovej priamosti a jednoznačnosti), že som sa obával, či napíšem niečo viac, než len akýsi zoznam slov, ktoré mi pri jej posluchu polietavali tu a tam hlavou.

Ak THE GATHERING po vydaní predchádzajúceho počinu “The West Pole” sľubovali väčší príklon k atmosfére, tak sľub nie len že dodržali, ba čo viac, pridali veľký bonus navyše a z toho vyplývajúcu odmenu pre tých, ktorým nie je ľahostajné ich progresívne počínanie a umelecká neposednosť. V prvom rade ide o skutočnosť, že kapela robí veci vždy inak, vždy po svojom a nemá zapotreby sa opakovať. Na “Disclosure” sa hudobne i zvukovo posúvajú opäť inam - povedzme k post-rocku, aby na ňom vystavali svoje typické i netypické inštrumentálne a výrazové proporcie. Kapela nám zároveň ponúka momenty, kde jasne čerpá zo svojej minulosti.

Holanďania opäť veľkolepo budujú atmosféru, citlivo sa pohrávajú s náladami, ktoré sa vo svojej plnej kráse rozlievajú na pomerne dlhej stopáži jednotlivých skladieb. A tu práve tkvie ich najsilnejšia stránka. Celé to pojali retrospektívne - spomeňte si na zvuk albumu “How To Measure a Planet?”, kde sa pokúsili o niečo podobné, ale tentokrát je tomu opäť inak. Inštrumentálna položka THE GATHERING a jej silný potenciál vždy bolo to srdce (pevné jadro - Ruttenovci a Frank Boeijen), ktoré robilo kapelu tak jedinečne svojsky náladotvornou a práve oproti minulej doske (osobne mám z nej veľmi rozpačité pocity) dávajú opäť dokorán nazrieť do jeho vnútra. Obrovskú zásluhu na tom má skutočnosť, že speváčka Silje Wergeland sa so zvyškom kapely (konečne) viac zžila a zrástla. A i keď sú výrazové prostriedky kapely jemne minimalistické, sú poňaté účelne a trefne, a preto sa tu s emóciami a náladami nešetrí.
Poteší prítomnosť trúbky hosťujúceho Noëla Hofmana, ktorá sa na albume objaví v niekoľkých skladbách a stačí to na to, aby vám naskočila husia koža. Hlas Silje, ako ekvivalent k jej predchodkyni Anneke snažiac sa v istých momentoch ju imitovať nie je však žiadnou jej replikou, ale plnohodnotnou a adekvátnou náhradou, ktorá si stojí pevne za svojim. Z veľmi osobných textov Silje srší úprimnosť a autenticita, čím celkovo dotvárajú prirodzený melancholický opar vznášajúci sa nad celou touto veľkolepou kolekciou. Ak ešte stále smútite za Anneke, tak skutočne nie je dôvod.

Anneke van Giersbergen nám jej posledným sólovým albumom ukázala, ako sa podľa nej všetko mení a ani jej niekdajšia kapela sa nenechala zahanbiť. “Disclosure” je impozantné dielo, ktoré odkrýva mnoho, no najmä odhaľuje najsilnejšie stránky tohto súboru. Len sa započúvajte a rozjímajte, určite to mnohé a neuchopiteľné odhalíte sami.