Po sľubovaných letných mesiacoch 2011, ktoré boli sprevádzané „predprodukčnou“ verziou skladby „Seven Ways Till Sunday“ z novinky projektu T.R.A.M. „Lingua Franca“, sme sa na konci mesiaca február nasledujúceho roku konečne dočkali. Experimentálny jazzom ošľahaný projekt na čele s Tosinom Abasim, ktorého, verím, nie je potrebné bližšie ani predstavovať. Minulý rok ste sa s ním mohli stretnúť osobne aj v Bratislave, kde vystúpil so svojou domovskou kapelou, abnormálne technickým triom, Animals As Leaders. Do projektu T.R.A.M. ho doprevadil aj jeho gitarový kolega z AAL Javier Reyes. Projekt uzatvárajú Adrián Terrazas-González, ktorý obstaráva saxofón ako aj ďalšie dychové nástroje či perkusie. Mohli ste o ňom počuť v spojitosti s kapelami The Mars Volta či Omar Rodríguez-López. A konečne bubeník Eric Moore, ktorý do bicej súpravy mláti aj v Suicidal Tendencies. Ako vidíte, jedná sa o hviezdne obsadenie a ďalší prírastok na poli superprojektov. Čo do metalovej stránky, projekt tieto tendencie určite nemal a ani to nebol ich úmysel. Jedná sa o osemstrunový koncert plný krkolomných jazzových akordov a jázd po hmatníku. Tie sú sprevádzané kvíliacim, ale rovnako náladotvorným saxofónom a kanonádou bicích spod rúk, odhadujem tak 150kg valibuka, ktorý by sa však rovnako dobre uživil ako šermiar (síce len po sediačky), lebo ruky má rýchle sťa svetlo. Tosin svoje hudobné pozadie samozrejme nezaprie a všetky jeho rytmické, nie vždy priamočiaro znejúce sprievody si nachádzajú miesto aj v tomto projekte. Ale ako bolo napísané, súčasne znejúci jazzový háb s prevažne akusticky zafarbenou gitarou, je posunom od domovskej kapely. Ale nemôžeme tvrdiť, že niektoré z postupov sme už v nej nepočuli. Rovnako sa v úvodnej skladbe dočkáme aj ženského spevu, ktorý je v skladbe len na doladenie atmosféry a neslúži ako sprostredkovateľ akýchkoľvek myšlienok. O tieto sprievodné prvky sa postarali vokalistky Kelea Mizanekristos a Sheera Ehrig. 

Všetky skladby sa nesú v duchu, ktorý naznačila hneď tá úvodná. Nie najjednoduchšie stráviteľné kompozície improvizačného charakteru súčasného jazzu, popretkávané melodickými niťami ako košeľa plná vzorov. Napríklad taká „Consider Yourself Judged“ má viac tajomnejšie a ponurejšie znenie. Zase v takej „Endavour“ zaznamenáme i nejakú tú fusion inšpiráciu, ale to sú len krátke výlety, ktorým inak dominuje atmosféra a kompozícia celku. Na albume je častým javom striedanie tempa, ktoré prechádza od toho pomalého, plného nežností, až po dynamickejšie, plné inštrumentálnych kolotočov. Rovnako máte možnosť nájsť podobnosť s takými zoskupeniami ako Contemporary Noise Quintet či MiRthkon, ktoré takisto kombinujú jazzové variácie s prvkami tvrdšej i experimentálnej muziky. Album je čo do dĺžky, to do počtu skladieb mierne krátky. Teda aspoň ja mám ten pocit nezadosťučinenia v tomto smere, vzhľadom k odkladaniu jeho termínu vydania. To je ale zanedbateľné mínus. Pravdou je, že sa jedná o kvalitný materiál, ktorý poteší určite každého milovníka jazzových úletov. Tí, ktorí čakali druhý AAL, ostanú pravdepodobne sklamaní. Ale tí, ktorí sa cez to dokážu preniesť a majú záľubu v širšom spektre technických žánrov, určite nebudú ukrátení. Myslím, že názov albumu hovorí za všetko, štyri rozličné hudobné jazyky sa spojili, aby stvorili jeden spoločný.