Je veľmi ľahké nenávidieť iných. Občas mám pocit, že na Slovensku, pri stretávaní obrovského počtu ľudí namrzených na iných ľudí, takáto nenávisť často prerastá fakt až do mizantropie. Kto vie, či aj kapela TRANSLUNARIA bola pri pomenúvaní svojho debutového albumu, vedená takýmito pocitmi? Určite na to táto pätica českých hošanov nevyzerá.

Materiál na doske „Beyond The Astral Misanthropy“ bol nahratý ešte na jeseň minulého roka v štúdiu Šopa a disponuje pomerne kvalitným zvukovým kabátom, ktorému však ešte čosi do „svetového“ zvuku chýba. Podľa mňa osobne to čosi leží najmä v nazvučení bicích i gitarovom skreslení. Dobrá polhodina hudby sa nesie v intenciách kombinácie black a death metalu so silnou melodickou stránkou. Čierne pasáže, takisto ako niektoré vyhrávky mi pripomenuli ich rodákov z OBLOMOV a takisto je pravda, že často používajú v podstate klasické postupy oboch svojich žánrov. Našťastie je tu i kopa riffov a melódií, ktoré mi nepripomenuli nič, čo je jasným znakom toho, že kapela sa snaží nájsť vlastnú tvár a vyčnievať, čo vysoko oceňujem. Jednotlivé songy sa zároveň veľmi dobre počúvajú a vďaka svojej chytľavosti sa vám nenútene dostávajú do hlavy. Nebojte sa, nejde o žiadnu vatu, ktorú si pustíte a budete pri tom variť, alebo čítať! Nachádza sa tu dostatok, najmä rytmických a melodických fines, ktoré vám nedovolia pri počúvaní albumu utiecť mysľou niekam inam. Každý song má prepracovanú štruktúru, a v každom sa nachádza určitý kulminačný bod, najčastejšie v nejakej melódii, ktorá ho posúva do ešte zaujímavejších dimenzií. Úplne najlepšie sa do dá vystihnúť v piesni „Grievous Quest For Garden Of Harm-ony“, ktorá je spolu s nasledujúcou „Human Sculptures That Will Breathe No More“ asi najzaujímavejším momentom fošne. Tá zdvojená vyhrávka v refréne prvého spomínaného kúsku je proste geniálna a ak by sa udeľovala nejaká cena za melódiu roka, určite by sme mali kandidáta na víťaza! Rôznorodosť produkcie TRANSLUNARIE podporujú i tri vokály obsluhované dvoma hrdlami. Jedno z nich patrí Fredovi (jednému z mojich obľúbených vokalistov) z groove deathových SMASHED FACE, no tentokrát sa od neho nedočkáme žiadnych neľudských prejavov, iba poctivého hrdelného growlingu a škrekotu. Sekunduje mu bubeník Lukáš, ktorý k tomu ešte pridáva aj čisté vokály (v neveľkom množstve, ale mimoriadne účinne) a je autorom všetkých textov.

„Beyond The Astral Misanthropy“ ponúka (síce trocha krátku - na štýlove zameranie) porciu kvalitnej, zaujímavej a melodickej extrémnej hudby a myslím, že v TRANSLUNARII vyrástla v českých luhoch a hájoch zdatná formácia, ktorá sa dúfam vydá po svojej vlastnej ceste a bude sa zlepšovať a prekoná tento svoj fakt podarený debut.