Novozélandská úderka predviedla na svojich predošlých dvoch albumoch excelentnú ukážku deštruktívneho death metalu a zaradila sa medzi výrazné zjavy na scéne. Posledný album „Everything Is Fire“ bol bodom, v ktorom protinožci dokázali rozvinúť svoj bohatý potenciál a vytasiť značné experimenty, hlavne čo sa týka celkového soundu, atmosféry a nevšedných rytmických konštrukcií. Výsledkom bola síce ťažko stráviteľná a dosť neprístupná death metalová doska, čo však nebolo na škodu, keďže jej sila priamo úmerne narastala s každým ďalším vypočutím. S napätím sme tak mohli očakávať, kam budú Ulcerate smerovať na novinke s nenávistným názvom „The Destroyers Of All“.

Kto sa tešil na nejaký ďalší experiment, alebo nejaký ďalší úskok do málo známych deathmetalových oblastí, bude zrejme sklamaný. Chlapci z Aucklandu tentokrát neotočili kormidlom a v podstate zopakovali prácu podľa úspešného receptu zo spomínaného predchodcu. Novinka teda nie je žiadnym prekvapením, ale to samo o sebe jej kvalitám neuberá.
Hudba Ulcerate sa dá sotva deliť na nejaké celky - inými slovami, pri počúvaní sa dá ťažko zameriavať na jednotlivé skladby. Najmä vďaka atmosfére, ktorá je temná a dusivá, pričom pôsobí veľmi znepokojujúco a vypäto, je možné túto muziku vnímať ako jeden deštruktívny a mizantropický celok, čo podčiarkujú aj veľmi kvalitné texty vokalistu Paula Kellanda.

Atop the shameless tower
With wings outstretched
An apprehensive shadow is cast over all
Drain us of our divinity
And leave us dry amongst the dirt of men

In the worst of our nightmares we are weak and servile

We, as martyrs
Fear runs through our veins
Hung for grandeur and fate
We hang lifeless

Aj keď na prvý pohľad môže „The Destroyers Of All“ pôsobiť veľmi jednotvárne, vo svojom vnútri je to veľmi rôznorodý album. Jeho hlavným motorom je vynikajúci vokál, nie nepodobný tomu, ktorý predvádza legendárny Ross Dolan z Immolation. Súdiac podľa dnešných pomerov sú Ulcerate veľmi talentovanou a originálnou kapelou, napriek tomu, že práve k výrazu tejto newyorskej legendy majú blízko aj čo sa týka inštrumentálnych plôch. Okrem častého využívania typických disharmónii a škrípavých riffov v rôznych tempách, sa prostredníctvom perfektných rytmických breakdownov, ale i charakteristickým vypojením ničivých gitár, dostávame do ťahavých, dalo by sa povedať doomových pasáží, kde naplno vynikne všetko to zlovestné a obskúrne. Nečakajte však žiadne chaotické výstavby, alebo prílišné kombinácie medzi jednotlivými elementami. Všetky postupy majú jasný systém, skladbám nechýba gradácia a vkusné rozvíjanie jednotlivých motívov. Podobne ako u „Everything Is Fire“, aj novinka obsahuje skladby, ktorých priemerná dĺžka je okolo siedmych minút. Na druhej strane, práve toľkokrát spomínaný predchodca mal o niečo väčšiu iskru a poslucháč sa mohol do neho poriadne zahryznúť. V tomto ohľade je novinka ešte neprístupnejšia a jej rozlúsknutie nepatrí medzi jednoduché úlohy. Napriek tomu, že sa „The Destroyers Of All“ nestal až takou bombou, ponúkaná kvalita na vysoké hodnotenie s prehľadom stačí.