Po tom, ako prvý album illinoiských šialencov mal niečo cez dvadsať a druhý niečo cez tridsať minút, rozhodli sa, že by to chcelo o niečo viac materiálu. Pochlapili sa a na novinke s názvom „The Discovery“ nájdeme viac ako päťdesiat minút novej hudby. Nikto sa nemôže sťažovať, že jeho hlad po BORN OF OSIRIS (BOO) nebude uspokojený. Album začne zhurta a hneď úvodná pieseň hovorí dosť jasne čo nás čaká na celej hracej ploche. Kruto sekajúce gitary skombinované so šialenými a technickými riffmi prechádzajú do chytľavejších melódií a breakdownov. Tie zase prenechávajú miesto bombastickým a rozjasňujúcim klenutým melódiám, pri ktorých by ani Charlie Sheen neváhal vytiahnuť svoje milované „epic“.

Ešte viac ako v minulosti sa do hudby prepracúvajú regulárne sóla, keďže doteraz BOO stavali skôr na melodických vyhrávkach, ako na vyslovenom shreddingu. Čo je prítomné taktiež viac ako v minulosti, je deathmetalový nádych, s ktorým je spojené aj celkovo brutálnejšie vyznenie dosiahnuté ako podladením, vynikajúcim hustým zvukom, tak aj častejšími blast beatmi, či hlbším spevom. Dôležitým faktom je, že ich prístup k sekaným pasážam je vyslovene iný, ako sme zvyknutí z deathcorového štandardu. Samotný album je postavený spôsobom: niekoľko piesní vám mútime hlavu v čudesných tempách, prechádzame zo žánru do žánru, občas vám necháme priestor na oddych, alebo vám do hlavy vryjeme výbornú melódiu a po týchto piesňach príde uvoľnenie v podobe jemnej skladby. Túto jemnú časť tvoria rôzne poňaté krátke skladby „A Solution“, „The Omniscient“ a „XIV“, kde nečakajte žiadne zverstvá. Po poslednej menovanej príde záverečný klinec do rakvy v podobe takmer šesť minútového majstrovského kusu „Behold“, ktorý ukazuje, že BOO sú viac ako vyspelá kapela, ktorej špecifickým talentom je (okrem hudobného nadania) schopnosť nádherne meniť nálady, spôsoby hry a skladania tak, aby vás neustále udržala v strehu, neustále vám ponúkala nové možnosti ako na žasnutie, tak i bavenie sa. Ešte raz musím zdôrazniť, že po zvukovej a producentskej stránke sa jedná o modernú a priam dokonalú záležitosť. (Pre mňa) album, ktorý je minimálne rovnakým, ak nie ešte väčším dôvodom na padnutie sánky ako ich debut a jednoznačný kandidát na album roka. Bude mať ale ešte silnú konkurenciu.