Len rok a pár mesiacov prešlo a talianski industrial rockeri Dope Stars Inc. prichádzajú na trh s horúcou novinkou „Gigahearts“. Ich predchádzajúci album „Neuromance“ bol vrcholom ich dlhého snaženia sa o presadenie kapely a vydanie albumu, no nahrávanie albumu tohto bolo určite rovnako ťažké, pretože si museli nejaký ten svoj kurz aj udržať.

Ako sa im to teda podarilo? Musím sa priznať, že po prvom vypočutí som bol mierne sklamaný, pretože som očakával trošku iný sound, hoci som vedel, že kapela dosť pritvrdila oproti albumu predošlému. S tou tvrdosťou to bol však veľmi dobrý krok, pretože na seba upútajú opäť ďalšiu pozornosť od ľudí, ktorí ich doteraz až tak veľmi neregistrovali alebo nepočúvali. Album dosť pripomína staré glam rockové alebo gothic rockové klasiky z 80. rokov, avšak obalené v tvrdom PVC hi-tech futuristickom kabáte. Sú tu úderné, jednoduché bicie a revúce gitary, ktoré teraz tvoria hlavné motívy piesni. Klávesy a rôzne elektronické slučky tu sú samozrejme takisto, no na môj vkus sú príliš posunuté dozadu, ako keby kapela nevedela namiešať správny zvuk. Bude to zrejme aj tým, že kým „Neuromance“ bol produkovaný Johnom Fryerom, „Gigahearts“ produkovala skupina sama a podľa mňa ešte nie su natoľko vyspelí, aby to dokázali bez pomocného skúseného páru uší, ktorí by priniesol správny sound a feeling. Niektoré nápady ako keby neboli dotiahnuté úplne do konca. Na druhej strane však musím uznať, že kapela sa definitívne posunula dopredu a opäť o niečo hudobne vyrástla.

Nemusíte sa teda báť, že tento album je prepadák, práve naopak – je to veľmi dobrý a agresívny album s množstvom skvelých songov. Už len úvodná „Multiplatform Paradise“ vás nakopne, a nasledujúce songy „Beatcrusher“ a „Braindamage“ vás dostanú do riadného varu. Potom príde menšie schladenie v podaní dvoch balád „Lost“ a „Can You Imagine“, no hneď na to vám do uší a mozgu zasa udierajú rany „Play N Kill“ a „Bang Your Head“. Aby vám hladina adrenalínu trochu klesla a vy ste sa upokojili, nasleduje slaďák „Just The Same For You“. Posledné tri songy vás totálne nakopnú a vy, hoc vám už dych nestačí, si neprajete, aby tento album skončil. Žiaľ, stane sa tak, a vám neostáva nič iné, len stlačiť opäť tlačítko PLAY a vrhnúť sa ešte raz do víru „Gigahearts“.