V malebnej krajine pod Tatrami "kovová" hudba nebola nikdy mainstreamovo nijako zvlášť úspešná, a v spoločnosti ľudí dospievajúcej generácie ani masovejšie populárna. Žiadna kapela zo Slovenska doposiaľ nebola žiadnym výraznejším ťahákom významnejších zahraničných letných open air metalových festivalov. To však ale neznamená, že u nás máme núdzu o nadaných a zdatných hudobníkov, ktorých vášňou sa stala práve muzika tvrdých rockových odrôd. A síce sme nikdy neboli krajinou, kde sa na každom obývanom štvorcovom kilometri zhromažďovalo metalové zoskupenie, ako je tomu napríklad vo Švédsku či Fínsku... Napriek tomu sa na stredoeurópskom území medzi Tatrami a Dunajom nájde, ak si to vezmeme vzhľadom na celkový počet aktívnych hudobných zoskupení venujúcim sa metalovým a coreovým subžánrom, pomerne dosť kvalitných kapiel, za ktoré sa vôbec nemusíme hanbiť. Slovenská podzemná scéna je teda zavše bohatá na nadané skupiny. A ako sa u škandinávskych telies do tvorby vrýva severská húževnatosť a napr. z nahrávok metalových formácií z južnej Európy nejde nevycítiť tamojší temperament, v prípade našich "pivničných" kapeliek utvára odveká konzervatívnosť tu žijúceho národa nezameniteľný dojem zemitého puncu. Takou skupinou sú taktiež práve Gazdasgrind.

Toto hudobné teleso venujúce sa coru, grindu a metalu sa zrodilo v roku 1998 v liahni nadaných a neskôr aj na českej a slovenskej podzemnej scéne úspešných skupín, ktorou je už od začiatku 90. rokov Banská Bystrica. Odvtedy však už ubehlo sedemnásť rokov a kapela prišla so svojím druhým štúdiovým albumom s názvom Zlo. Od posledného riadne v štúdiu nahratého a vydaného albumu Veselica uplynulo už päť rokov. Odvtedy však chalani výrazne zmenili svoj imidž, žáner a predovšetkým aj zostavu. Oproti Veselici sa v podstate z veselej agro grindcore/death metalovej kapely koncertujúcej v montérkach a svojimi textami skôr podobajúcej sa na hudobné zoskupenia typu Vrbovskí Víťazi či Lojzo, stali praví temní deathmetaloví mizantropi. V "tíme Haluškovcov" došlo celkovo ku trom s albumom súvisiacim premenám "mančaftu". Prvou bol odchod speváka Róberta Stančíka, ktorého pozíciu za mikrofónom zastal Martin "Pajko" Laco. Druhá výmena sa konala vtedy, keď spoluzakladateľ Gazdasgrindu a ex-člen taktiež banskobystrickej legendy Abstract Pavol Gáblik prepustil svoje miesto pri gitare Martinusovi Sukhoiovi, dovtedy pôsobiacemu taktiež v The Infinite Within. No a poslednou z troch spomínaných obmien kapely bola opätovná výmena spevákov, kedy bol Pajko vymenený za Jozefa "Falusoida" Kováča. Posledná spomínaná zmena sa však udiala už počas príprav novej nahrávky, a tak výsledkom je to, že na novom počine je počuť oboch growlistov.

Prípravy na novom materiáli odštartovali už v roku 2012, dostatok času na prípravy sa teda pozitívne odzrkadlil na kvalite textov ale i samotných skladieb. Album ako taký bol hotový v podstate už na začiatku tohto roka, a však vypustenia do sveta na CD nosičoch sa dočkal až v septembri. Hneď po spustení albumu začína celé zlovestné dejstvo tzv. "nultou skladbou", introm s názvom "Pred Zlom" pomaly sa vkrádajúca basgitara s jemne vyladenou elektrickou gitarou, ktoré spolu navodzujú pekelný dojem, že celému albumu jeho názov presne prislúcha. Akonáhle však nadíde čas na prvú regulérnu skladbu nesúcu názov celej nahrávky, jej hudba akoby vzbĺkla prudkými grindovými riffmi. Týmito nám akoby kapela chcela naposledy pripomenúť svoje coreové korene. Celej úvodnej piesni potom dávajú jej podstatné obrysy bicie celého mozgu tejto formácie Jozefa Halušku. Rýdzeho death metalu sa neskôr už na isto dočkáme v druhej kompozícii "Zem Nikoho". Zo začiatku sa ozýva pomalšie gitarové tempo, ktoré neskôr akceleruje a v závere skladby už má svojím tempom mierny brutal deathový šat. Prichádza tretie dejstvo a zase začína pomalým vzlínaním tónov. Tentokrát však pieseň "Budúcnosť" navodzuje doomovú náladu, čo sa týka hry aj textov. Na jej začiatku sa prihlási silná basgitara a niekde v tretine sa vyrútia rýchle gitarové riffy s nemenej dynamickým rytmom. Celková štruktúra skladby je však celkom rozmanitá. Ako album hrá ďalej v prehrávači, tak od skladby s názvom "Bolesť" je táto vec už čistou deathmetalovou záležitosťou, kde sa sem-tam objavia ešte aj doommetalové prvky. Neviem ale pochopiť to, čo je v playliste uvedené ako posledná, nazvime to "skladba" s názvom "Zlatá Unca". Pripadá mi to, ako by bola doplnená len na predĺženie celkového času albumu. Textová stránka tohto posledného počinu sa tiež vydarila. Zameriava sa na spoločnosť a jej celkový zlý charakter, zlo, mizantropiu a beznádej z ľudského pozemského bytia ako napr. v štvrtej piesni "Bolesť". Ku skladbám sa všetky texty hodia a perfektne zapadajú do atmosféry. Zo všetkých by som ale najviac ocenil ten ku skladbe "Kaleidoskop Klamstiev". Na záver treba ešte pochváliť obal tohto CD, nie sú to žiadne veľké čachre s počítačovou grafikou, čo však vzhľadom na dnešnú dobu tiež treba rešpektovať, ale vidím v ňom trocha návrat do štýlu deathmetalových coverov z 90. rokov. Predný obrázok je totožný s náladou celej nahrávky. Ide o maľbu od Jozefa Poborčíka, čím z toho autor urobil nie veľmi zložité, ale dozaista výstižné umelecké dielo. Napokon dodám iba toľko, že po piatich rokoch sa chlapi posunuli vpred a tentokrát vytvorili album kvalitný ako horehronská smrečina.