Švédska stálica melancholických nálad LAKE OF TEARS sa nenápadne hlási s ďalším radovým albumom. Okamžité prekvapenie (prípadne sklamanie) poodkrýva hneď úvodná skladba „Floating In Darkness”, ktorá zaútočí hneď od podlahy výrazným thrash metalovým riffingom, čo je pod pokojnou hladinou jazera sĺz prvok dosť neobvyklý. Doterajšia tvorba, ako sme pri tejto bande boli zvyknutí, sa niesla v mierne uhladenom stoner/doom rock/metalovom razení s esenciou melanchólie, ktoré si udržiavala viac-menej počas celej svojej kariéry (presnejšie od mílniku „A Crimson Cosmos”). Nijak výrazné štýlové odklony medzi jednotlivými albumami, či drastické zmeny sa tu nikdy nediali. Skôr išlo o malé úlety v medziach vlastných mantinelov.

Práve album „Illwill” prichádza s výraznou zmenou a ako už bolo naznačené, ukazuje syrovejšiu tvár kapely hudobne ohlodanú na kosť; gitary sa priostrili, klávesové linky vymizli nevedno kam a zvuk dostáva zemitejší výraz. Album ako taký pritom nepostráda prvky pre LAKE OF TEARS stále typické, lyrickú stránku plnú beznádeje a šedi nevynímajúc (tu sa fakt nemaznajú, i keď niektoré klišovité frázy si fakt odpustiť mohli). Oceňujem najmä fakt, že jednotlivé pesničky sa síce snažia o pestrosť materiálu, t.j. máme tu celkom pestrú paletu od klasických thrashových riffovačiek, cez svižné rockové vypalováky („Out of Control”, „Taste of Hell”) po temne melancholické až psychedelicky ladené momentky („House of the Setting Sun”). Dokonca jednu gothikou ladenú v podobe vydarenej „Behind the Green Door”, ktorú osobne považujem za jeden z najvydarenejších momentov na albume. Nie som si však istý (a možno je to môj osobný problém), mám ale pocit, že nejak mi táto syrovosť ku kapele nie a nie zapasovať, či ho počúvam odpredu, či odzadu. Album ako celok svojou pomerne jednoduchou a priamočiaro stavanou muzikou nekladie príliš veľké nároky na poslucháča a tých pár jednoduchých a kolovrátkovitých riffov a akordov sa môže celkom rýchlo opočúvať. Každopádne cítiť, že pánov to stále evidentne baví a album je aj napriek ostrejším momentom na vskutku príjemný posluch. Tak teda prekvapenie, či sklamanie? No rozhodne to nie je to, čo by som od LAKE OF TEARS počuť chcel, album preto staviam niekde medzi.