V dnešnej, komerciou prepchatej a skazenej modernej dobe, je veľmi ťažké nájsť nejakú novú formáciu, ktorá by muziku nerobila len kvôli okamžitému zisku. Na scénu nám pribúda len veľmi málo kapiel, keď už, väčšinou sú to len rôzne mixy a kombinácie hudobníkov, ktorí sa dajú dokopy len kvôli nahratiu pár minút nového materiálu, po vydaní sa opäť vracajú do svojich domovských kapiel. Niektoré svetlé výnimky možno odohrajú pár koncertov, keď im to ich nabitý program dovolí a nájdu človeka, ktorý im túto srandu pomôže vymslieť, dať dokopy a hlavne zacvakať. A tak sa stále tešíme na počiny už pomaly dôchodkových kapiel, ktorých tvorba je ale stále (neviem, či bohužiaľ, či bohudík) na oveľa vyššej úrovni, ako počiny oveľa mladších, nápadovo menej vyčerpaných kapiel. Osobne sa neteším na dobu o 10 rokov, pretože keď všetky legendy postupne opustia hudobnú scénu, bojím sa, aby tu neostalo hudobne vyprahnuté územie plné len typických komerčných odrhovačiek a sem tam si pustíme nejaký nový materiál od naozajstnej rockovej, metalovej, proste akejkoľvek skupiny s cieľom niečím poslucháča obohatiť , a nie ho ochudobniť. A tak, zrejme ako každý fanúšik, keď sa mi naskytne aspoň malé množstvo voľného času hľadám, počúvam a čakám na niečo, čo má zmysel. A veru, po dlhej dobe som opäť našiel niečo, čo aspoň mierne prikrášľuje výhľad do budúcnosti a napĺňa ma, aspoň miernou dávkou optimizmu (aj keď vekovo nezapadajú k novicom). Áno, jedná sa o novovzniknutú formáciu Perfect Beings.

Môže za to hlavne hlavne Chris Tristram (Slash, Marjorie Fair), ktorý sa rozhodol, že sa vráti k svojim hudobným koreňom, pôvodným inšpiráciám, a tak mu už len ostávalo nájsť vhodných parťákov na to, aby niečo dali dokopy. Rolu prijali Dicki Fliszar, Jesse Nason, Ryan Hurtgen a Johannes Luley. Cieľom a hudobným smerovaním sa mali stať typické znaky progresívneho rocku, miestami prepletené a inšpirované sviežimi, melodickými linkami, a tak prepojiť tieto elementy a dať im aspoň mierne moderný zvuk a charakter.

Album sa nám teda začína skladbou The Canyon Hill. Hneď od úvodu je jasné, že máme dočinenia s perfektnou partiou muzikantov, ktorí dokážu prepojiť staré dobré rockové časy, možno niekde okolo 80.tych rokov s moderným zvukom a mixom. Po sólovom, v podstate vokálnom úvode sa skladba mierne rozbieha, zvukovo sme sa dostali asi o 30 rokov ďalej, teda, do dnešného sveta. Ďalšia skladba Helicopter má už jasné kontúry, pomerne tvrdý priamočiary úvod, ktorý je perfektne podmáznutý vhodným klávesovým soundom. Veľmi vyvážená skladba, kde uprostred mierne odľahčí atmosféru gitarové sóličko s vokálom, s postupným pianovým doprovodom skladba mierne, vhodne finišuje. Nasleduje Bees And Wasps, kde nám je hneď z názvu jasné, ako skladba začne. Po úvodnom intre z úľa sa skladba pekne postupne rozbieha, skvelá basová línia je spolu so spevom ústredným motívom prvej polovice skladby, ktorá sa uprostred doslova láme na gitarovom sóle, od ktorého je krásne vedená doslova emocionálnym hladením po duši až k záveru. Dá sa povedať, že ďalšia vec Walkabout pokračuje v nastolenom trende, pomalá vokálna linka, ktorá je nahradená inštrumentálnymi výkonmi každého hráča, krásne línie všetkých nástrojov na mňa pôsobia veľmi sviežo, vhodne, nenásilne. Ďalšia vec Removal Of The Identity Chip je taká muzikálna hračka, kde dostanú veľmi veľa priestoru všetci hráči, perfektný basovo-gitarový boj uprostred skladby je neuveriteľný, možno, mierne mi pripomínajúcu našu Legendu Fermáta (zámerne Legenda s veľkým L). Záver jasný floydovský sound, široké hudobné plochy, proste paráda. Program Kid je vec dvoch tvárí, veľmi jemný začiatok, krásny klavírový doprovod sa následne mení na naozaj hutný, tvrdý, ale veľmi dobre vystavaný kúsok. Remmants Of Shields je vyslovená oddychovka, ľahké tempo, veľmi pekný spev spolu s gitarou dávajú piesni jemný nádych a skladba veľmi dobre zapadá a dopĺňa celok. Nasledujú Fictions a Primary Colors, ktoré sú v podstate veľmi podobné, v popredí gitara s jasnými riffami dávajú skladbám osobitý ráz, doplnený precíteným vokálom, miestami dvojhlasom, ktoré nás pekne pripravia na záver diela v podobe One Of Your Kind. Dalo by sa povedať, že táto skladba nám kompletne vysype všetko, čím Perfect Beings sú. Krásna melodická linka na začiatku, inštrumentálne výkony, zmeny rytmiky, úžasné prechody, ale aj špinavý zvuk kapely, úplne všetko v jednom balení a je to naozaj dokonalá bodka za týmto dielom.

Na záver by som chcel povedať, že tento album je pre mňa naozaj úžasnou ukážkou spojenia rôznych štýlov v priebehu minimálne 30tich rokov. Perfect Beings nám ukázali, že sa naozaj dá prísť v dnešnej dobe s niečím naozaj novým, kreatívnym, miestami ľahkým na počúvanie, oddychovým, miestami zas veľmi tvrdým, hodným zamyslenia sa a myslím si, že práve takéto pocity by v poslucháčovi malo každé hudobné diela zanechať. Ako som písal v úvode, obohatiť nás a musím priznať, že Perfect Beings mi dali oveľa viac, ako ktorákoľvek hudobná encyklopédia sveta. Bravo!!!