Časy, keď metalový svet žil práve thrash metalom, sú síce dávno nenávratne preč, no ignorovať túto scénu by bolo jednoznačne veľkou chybou. Thrash metal v dnešnej dobe sa síce v mnohom výrazne líši od podoby, akú niesol vo svojich počiatkoch, no stavebné kamene základov ostali tie isté. Sadus počas svojej dlhej existencie nepatrili k revolučným silám žánru, neboli tou kapelou, ktorá ovplyvňovala smerovanie zvyšku scény, no aj napriek tomu sa na nedostatok rešpektu zasvätených sťažovať nemohli. Sadus je totiž domovskou kapelou Steva DiGiorgia, fenomenálneho ekvilibristického basgitaristu, metalového „všadebola“ (námatkovo Death, Testament, Vintersorg, Iced Earth, Control Denied, Painmuseum, Dragonlord...) a tie štyri staršie albumy hovoria za všetko nespochybniteľne presvedčivou rečou.

Thrash metal v poňatí šialencov Sadus nebol nikdy záležitosťou pre masy. Pri novinke sa na tomto fakte nič nezmenilo, takže tí, ktorí kladú na potravu pre svoje sluchovody vyššie nároky, sú tu na správnej adrese. Určite si prídu na svoje. Sadus sa prezentuje vo skvelej forme, skupina šliape a ničí, ako dokonalo zostavený a ideálne zabehnutý stroj. Thrash metal sa dá hrať vo veľkom štýle aj v trojici a aj Sadus je toho dôkazom. Nie je síce žiadna novinka, že gitarista Rob Moore zo skupiny odišiel ešte pred nahraním predošlého, už 9 rokov starého albumu Elements Of Anger, no štúdiovej tvorbe kapely odchod člena a ani dlhá pauza rozhodne neuškodila.

Kameňom úrazu pri technickejšie poňatej hudbe zvykne byť často práve zvuk. Našťastie Out For Blood disponuje netradične veľmi kvalitným zvukovým kabátom a naležíte z toho aj ťaží. Nástroje sú zvukovo vyvážené, nad „bežné“ pomery vyčnieva pochopiteľne len zreteľná a skutočne majstrovsky nazvučená basgitara. V metale vec veľmi zriedkavá. Hudobne, podobne ako zvukovo, badať jemnú evolúciu. Sadus sa za tých uplynulých 9 rokov, čo delia novinku od predošlého počinu, nezmenil. Stále je to ten našliapnutý, technickejšie poňatý divoký thrash metal, z ktorého každej noty prýšti hudobnícke potešenie a presvedčenie. Šialené vyhrávky, prekvapivé zvraty, nánosy besných riffov, päste zvierajúce groovy, chorobne jedovatý thrashový vokál. Čo viac si môže človek priať? Skladby nesú typický rukopis zostavy, nahrávka pôsobí ucelene, čo je možno aj nešťastím skupiny, keďže chýba nejaký výrazný „hit“. Album je napchatý kvalitou, no napriek chytľavosti devastujúcej úvodnej pecky „In The Name Of...“, či excelentnej záverečnej „Crazy“ s tradične skvelým hosťujúcim Chuckom Billym (Testament) za mikrofónom, alebo hypnotizujúcemu parnému valcu „Smackdown,“ nahrávka nedisponuje skladbou, ktorá by vedela na prvé počutie pritiahnuť nových ľudí. A práve v tej nejednoduchej uchopiteľnosti spočíva sila Sadusu. Out For Blood nie je nahrávka na dve vypočutia. Chvíľu trvá, kým ucho prenikne cez záplavu riffov, vyhrávok a zvratov, no verte, že za snahu sa nahrávka odmení výnimočne dlhou trvanlivosťou, kde pri každom ďalšom a ďalšom vypočutí sluchovody nachádzajú nové a nové lahodiace momenty

Sadus mierne zostarol, trocha spomalil, získal nadhľad a hlavne nahral ďalší presvedčivý album plný thrash metalu s veľkým megatučným T a s nekompromisne surovo nabrúseným M. Nie, toto nie je moderný metal, ale súčasne znejúca, do extrému majstrovsky vyskrutkovaná stará škola. Tak rýchlo vytiahnuť zo skríň riflové bundy, oškrabať od hrdze guľometné pásy a hajde zmlátiť nejakých diskantov.