Zhruba rok po vydaní svojho „debutu“ (no, to je také smiešne slovo na človeka, čo má za sebou dlhoročné pôsobenie v dvoch rôznych kapelách, pod ktorých hudbu a texty sa podpísal hlavne on) vydáva horror rocker Wednesday 13 s rovnomennou kapelou ďalšiu nahrávku nesúcu opäť dvojzmyselný a humorný názov „Fang Bang“. Človek by od skladateľa pohybujúceho sa skoro 15 rokov v horror punk-rockových vodách čakal vypršanie originality a opakovanie, ale opak je pravdou. Tento album sa diametrálne líši od svojho predchodcu „Transylvania 90210“ a ešte viac ako diametrálne od nahrávok jeho predchádzajúcich kapiel Murderdolls a FDQFP13. Predtým, ako začnem rozoberať album ešte dodám, že na jeho nahrávaní sa podieľali úplne iní členovia, ako na albume predchádzajúcom, a takisto aj živá (nemŕtva?) zostava je kompletne zmenená oproti roku 2005. Jediná známa postava v kapele okrem Wednesdaya je Eric Griffin, niekdajší basák kapely Murderdolls. Tentokrát však na poste gitaristu.

Hneď na začiatok napíšem, že „Fang Bang“ je viac drsný, viac špinavý a viac rock n rollový ako jeho predchodca. Už od prvej pesničky to na vás Wednesday surovo bez akýchkoľvek pozlátok alebo intra vybalí a pumpuje to do vás až do poslednej pesničky. Musím sa priznať, že na začiatku som bol mierne šokovaný, pretože som očakával čosi v podobnom duchu ako „Transylvania 90210“ no po tom, ako som si album pár krát vypočul znova a znova, ma veľmi chytil. To, že tento album nie je žiadne pokračovanie Transylvanie, je veľmi dobré, pretože potom by len tak skĺzol do šedého priemeru. Pesničky, ako úvodná „Morgue Than Words“, singlovka a videovka „My Home Sweet Homicide“, hymnická „Faith in the Devil“, smutná, ale zvrátena tak, ako to býva u Wednesdaya zvykom „Curse of Me“, typické filmové „Haddonfield“ a „Till Death Do Us Party“ - tie všetky (a samozrejme nie len tie) vám cez ucho do hlavy vkĺznu veľmi ľahko (ako krompáč), no von ich už nedostane a zakliesnia sa vám tam na dlho (ako riadny hnusný mimozemšťanský parazit). A vy len budete chodiť po ulici a s úsmevom si budete vyspevovať „Hey you, don`t be late / Till death do us party right here on Crystal Lake“, poprípade iné vtipno-hororovo-zvrátené Wednesdayové texty. Ak však neviete dobre po anglicky, prichádzate o dosť veľký zážitok, pretože Wednesday je majster v písaní slovných hračiek a vtipných textov s nie tak veľmi vtipnou tématikou pre bežného smrteľníka.

Zvukovo, tak ako pesničky, je album špinavý a drsný, ale to je presne to, čo sa k týmto skladbám hodí. Samozrejme, to neznamená, že nástroje alebo spev nepočuť, práve naopak. No všetko je ako keby ešte zahalené zašpinenou rock n rollovou clonou, ktorá dodáva tomuto albumu správny feeling.

Čo dodať na záver – Wednesday opäť udrel po správnych strunách a chytil správne akordy. Pre každého fanúšika hororov a rock n rollu je tento album povinnosťou.