NOOSTRAK vznikli ešte v období, keď jej zakladatelia chodili na niektorú z českých základných škôl a predpokladám, že mnoho hudobných znalostí a skúseností pozbieraných nemali. Našťastie v nasledujúcom období nezaháľali a prešli veľmi solídnym vývojom. Ich základ je evidentne v hardcorovej scéne o čom aj v minulosti svedčili nejaké tie youtubovské záznamy. Neskôr sa, s nahratím skladby „Hluboko na dně“, dostali do skôr deathcorových vôd. Krátko na to sa v NOOSTRAK vymenili speváci a na post frontmana a manažéra zároveň sa postavil v oboch pozíciách skúsený a schopný Fred (Smashed Face, ex-Despise, ex-Translunaria, ex-Dead Insect Collection, ex-Re-Intoxication). V ceste kapely tu nastal dosť výrazný zlom, dostali sa dokonca aj na turné mimo krajiny a bolo jasné, že po všetkých stránkach stúpajú. Aj žánrové smerovanie doznalo menších úprav. Spoločné snaženie z tohto nového obdobia je zachytené na debutovom albume „Human Tragedies Every Day“, vyvrhnutým do sveta v súčasnosti asi najsnaživejším slovenským vydavateľstvom Gothoom Production.

Dosť dlhý úvod, čo? Nevadí, aspoň viete. O to kratšia je samotná nahrávka. Necelých 24 minút, pre mnohých, najmä nemetalových fanúšikov by tu mohla byť reč o EP. Táto krátka stopáž je ale v prípade NOOSTRAK poriadne natlakovaná. Všetky piesne sa nesú v pomerne rýchlych tempách a dopĺňajú ich stredne rýchle momenty najmä v prípadoch, keď sa zjavia zasekávačky a breakdowny. Tými sa rozhodne nešetrí a tvoria silný protipól k moderným death metalovým riffom koketujúcich s technickejšími formami žánru. Kým prvé spomínané pasáže pomáhajú k celkovej údernosti a drvivosti albumu, druhé vnášajú do hudby okrem zaujímavých melódií a hudobníckych vychytávok aj, pomerne výraznú, temnejšiu atmosféru nie neponášajúcu sa na THE FACELESS a kapely, ktoré vyrašili z ich odkazu. NOOSTRAK všeobecne dosť výrazne čerpajú z postupov súčasných extrémnych kapiel a trendov posledných rokov, čo je pri ich veku celkom pochopiteľné. Dúfajme, že do budúcna vnesú do hudby ešte viac niečoho vlastného a len pre nich typického. Je tu ešte jedna vec, ktorú je kapele možné vytknúť, a to je fakt, že nie príliš veľká rôznorodosť využívaných postupov a melodických liniek spôsobuje dosť silnú podobnosť medzi jednotlivými piesňami. Nie, že by to pôsobilo ako obohrávanie jednej piesne dookola, to nie, ale skladby sa môžu zlievať.

Fredov vokál znie zatiaľ najlepšie zo všetkých nahrávok, na ktorých som ho počul a nehovorím teraz len o jeho kvalitnom growlingu, ale aj o jeho vyprodukovaní. Na to, že je to debut kapely z nášho priestoru má mimoriadne silnú a profesionálnu produkciu, o ktorú bolo postarané až na Britských ostrovoch. Tá však môže byť dvojsečnou zbraňou, keďže ľudí nefandiacich modernej, skôr umelej a nedynamickej produkcii to môže odradiť. Na druhej strane – má to poriadne gule. Tak už len záleží na tom, čo kto preferuje. O lyriku sa postaral, zdá sa už Fredov dvorný textár, Petr Pádivý (The Sea Charmer) a tento krát je to o temnejších stránkach ľudí a ľudských životov, či vzťahov. „Human Tragedies Every Day“ je veľmi dobrý album, na ktorom objavíte viacero výborných nápadov, chytľavosť a atmosféru, ale má aj nejaké tie muchy (nižšia rôznorodosť a originalita, krátka stopáž). Každopádne sľubuje mladým nádejným hudobníkom pod dohľadom skúseného kormidelníka veľmi dobrú budúcnosť.